Odkiaľ imigranti prúdia a kam mieria?

Autor: Ladislav Garassy | 16.9.2015 o 12:30 | Karma článku: 9,11 | Prečítané:  3489x

Aby sme lepšie pochopili príčiny dnešnej imigrantskej krízy a hľadali riešenia, musí nám byť jasné, odkiaľ imigranti prúdia a kam mieria. Politická diskusia u nás se ale vedie na pomerne nízkej úrovni.

Od odporcov imigrantov se dozvedáme, že „cesta k nám pre nich nemá zmysel, pretože nemáme dostatok mešít“. Podporovatelia imigrantov zase tvrdia, že „netreba vyvolávať hystériu, pretože imigranti k nám ísť nechcú“. Ešte sa prípadne dozvieme, že sme proti kvótam, ktoré nám chce vnútiť hnusný Brusel. Nič z toho ale nepomáha k pochopeniu príčin a možných riešení krízy.

 

Zloženie utečencov a imigrantov podľa krajiny pôvodu

Najsôr by sme si mali zanalyzovať, odkiaľ migranti do Európy prichádzajú. Podľa štatistík Eurostatu tvorili žiadatelia o azyl na území EU plus Schengenu v roku 2014 625-tisíc ľudí. Približne 25% z toho tvorili imigranti z Európy – predovšetkým z Balkánu (Kosovo, Albánsko, Macedónsko, Srbsko, Bosna), Ruska, Ukrajiny a Kaukazu (Gruzínsko, Arménsko).

Ďalších 20% tvorili občania vojnou zmietanej Sýrie a nasledujúcich 20% imigranti z iných moslimských krajín Stredného Východu a príľahlých oblastí (predovšetkým z vojnou zmietaného Afganistanu a Iraku, extrémne chudobného Pakistanu, z diktatúr v Sudáne, Iráne, Egypte a Azerbajdžane, z okupovanej Palestíny a Západnej Sahary, ako aj z tradičných imigrantských štátov – Turecka, Alžírska, Maroka a Tuniska).

Asi 11% tvorili imigranti z východnej Afriky (z totalitnej diktatúry v Eritrei, diktatúr v Etiópii a Ugande a z občianskou vojnou zmietaného Somálska a Južného Sudánu) a ďalších 11% imigranti zo Západoafrického hospodárskeho spoločenstva – ECOWAS (predovšetkým z Nigérie, Mali, Gambie, Guiney, Senegalu, Ghany a Pobrežia Slonoviny). Napokon asi 5% z krajín južnej a východnej Ázie (z Bangladéša, Srí Lanky, Číny), asi 2% z krajín strednej a južnej Afriky (Dem.rep. Kongo, Kamerun, Angola, Rep.Kongo, Stredoafrická republika, Čad, Zimbabwe) a asi 1% z Ameriky a Pacifiku (Haiti, Kuba). Zostávajúce 4% nie je možné identifikovať.

Čo se týka spôsobu prílivu imigrantov, podľa údajov pohraničnej agentúry EU FRONTEX sa v roku 2014 do Európy dostalo cez Stredozemné more asi 220-tisíc a Balkánskou cestou takmer 65-tisíc ľudí.

Z imigrantov po mori tvorili polovicu občania Sýrie a dvojice východoafrických krajín – Eritrey a Somálska (Sýria 30% resp. Eritrea a Somálsko spolu 19%). Ďalších 12% tvoria občania troch západoafrických krajín (Mali, Gambia a Nigéria) a 14% občania iných krajín Čiernej Afriky (predovšetkým zo Sudánu, DR Konga, Kamerunu, Nigeru, Čadu, Stredoafrickej republiky, Senegalu, Guiney, Ghany a Pobrežia Slonoviny). Afgánci tvorili 6% a Palestínci 3% imigrantov po mori, zatiaľ čo ostatných 16% predstavovali občania mnohých iných krajín sveta a neidentifikovateľní.

Zloženie imigrantov Balkánskou cestou v roku 2014 bolo jednoduchšie. Celých 50% tvorili prevažne albánski a rómski imigranti z Kosova a Albánska. Sýrčania tvorili 20%, Afgánci 15% a zostávajúcich 15% bola zmes ľudí z rôzných iných krajín.

V prvom polroku roku 2015 dorazilo podľa údajov Medzinárodnej organizácie pre migráciu – IOM do Grécka (Balkánskou cestou) viac než 140-tisíc imigrantov a do Talianska (cez Stredozemné more) asi 90-tisíc.

Na Stredomorskej ceste tvorili polovicu imigranti zo štyroch krajín – troch východoafrických (Eritrea 25%, Somálsko 7% a Sudán 6%) a zo západoafrickej Nigérie (12%). Naopak, Sýrčania tvorili len 5% ľudí.

Na Balkánskej ceste cez Grécko (tj. bez imigrantov zo samotného Balkánu) tvorili občania Sýrie a Iraku dve tretiny imigrantov (Sýria 61% resp. Irak 4%). Takmer 30% tvorili občania Afganistanu a Pakistanu (23% resp. 6%).

Poslednou štatistikou bude podiel na takmer 65-tisíc imigrantoch registrovaných v Maďarsku za prvý polrok roku 2015. Dve pätiny tvorili prevažne albánski a rómški obyvatelia Kosova. Tretinu predstavovali občania Afganistanu, Pakistanu a Bangladéša (27%, 5% resp. 2%) a pätinu občania Sýrie a Iraku (17% resp. 5%). Ostatných asi 7% tvorili občania mnohých jiných štátov.

Z posledných dvoch štatistík prvého polroku 2015 (Grécko a Maďarsko) je možné usúdiť, že asi polovicu všetkých imigrantov Balkánskou cestou tvorili stále prevažne albánski a rómski prisťahovalci z Kosova, Albániska, Macedónska a Srbska. Štvrtinu zrejme tvorili utečenci zo Sýrie a Iraku a ďalšiu štvrtinu ľudia z Afganistanu, Pakistanu a Bangladéša.

 

Kam utečenci a imigranti mieria

Aby sme diskutovali vecne, je dôležité si z hľadiska nášho štátu uvedomiť, kam mieria utečenci a imigranti v rámci Európy. Na tom závisí, či máme očakávať príliv imigrantov a utečencov na Slovensko alebo nie.

Podľa údajov EUROSTATu mierila v roku 2014 bezkonkurenčná väčšina imigrantov z Balkánu (Srbska, Macedónska, Albánska) do Nemecka a nemecky hovoriacich krajín (Rakúska, Švajčiarska). Výnimkou boli obyvatelia Kosova, ktorí vo väčšine mierili do krajín na hranici Schengenu (do Maďarska). ¨

Z imigrantov z východnej Európy (Rusko, Ukrajina) mierila asi tretina do Nemecka a nemecky hovoriacich krajín, štvrtina do krajín bývalého východného bloku (Poľsko, Česko, Pobaltie) a pätina do Francúzska a Beneluxu.

Utečencov a imigrantov z  mimoeurópskych krajín možno zaradiť do štyroch skupín.

Prvú skupinu tvoria utečenci z vojnou zmietanej Sýrie, Iraku a Somálska a z totalitného režimu v Eritrei, z ktorých tamer polovica smeruje do Nemecka a nemecky hovoriacich krajín a tretina ďalej do Škandinávie (predovšetkým Švédska). Zatiaľ čo utečenci zo Sýrie a Iraku sa pohybujú prevažne balkánskou cestou, z Eritrey a Somálska cestou stredomorskou.

Druhú skupinu tvoria imigranti z extrémne chudobného Afganistanu, Pakistanu a Bangladéša, z ktorých dve pätiny žiadali o azyl v krajinách na juhovýchodnej hranici EÚ (Maďarsko, Grécko, Bulharsko).

Tretia skupina sa skladá z krajín Západoafrického hospodárskeho spoločenstva (Nigéria, Mali, Gambia, Senegal). Podobne ako u druhej skupiny, i oni žiadali o azyl na hranici EU, ale na tej južnej (Taliansko, Španielsko).

Štvrtú skupinu tvoria jednak obyvatelia niektorých francúzskych kolónií v Afrike (DR Kongo, Guinea), ale aj imigranti z utlačovaných národnostných menšín (Darfúrci zo Sudánu, Tamili zo Srí Lanky), ktorí žiadali o azyl z veľkaj časti vo Francúzsku a krajinách Beneluxu.

 

Skutočne sa imigrácia Slovenska netýka?

Z vyššie uvedených čísiel je možné konštatovať, že nie je pravdou, že se táto utečenecká a imigrantská vlna Slovenska netýka. Týka sa nás v štyroch pomerne pravdepodobných prípadoch.

Po prvé, môže sa stať, že proces zhromažďovania utečencov a imigrantov do utečeneckých táborov a ich registrácie v Maďarsku skolabuje a Rakúsko bude blokovať svje hranice. V tom prípade sa imigranti z druhej skupiny (Afganistanu, Pakistanu a Bangladéša) presunú „o dům dál“ – predevšetkým na Slovensko a do Českej republiky.

Po druhé, je možné, že utečenci natoľko zaťažia nemecký a rakúsky sociálny systém, že Nemecko a Rakúsko dočasne alebo trvalo uzavrie svoje hranice. V tomto prípade tá časť utečencov z prvej skupiny, ktorá sa presúva balkánskou cestou (Sýrčania a Iračania), bude pravdepodobne končiť pred hranicami Nemecka – na Slovensku a v Českej republike.

Po tretie, na prelome augusta a septembra došlo k určitej zmene správania sa utečencov a imigrantov na balkánskej ceste. Imigranti z Afganistanu a Pakistanu sa prispôsobili utečencom zo Sýrie a Iraku a začali odmietať registráciu a azyl v hraničných krajinách Schengenu (Maďarsku a Grécku) a jednoznačne požadujú priechod do Nemecka. Tieto zradikalizované skupiny sa budú snažiť preniknúť do Nemecka všetkými spôsobmi a trasami. Treba si uvedomiť, že na ceste medzi Budapešťou a Berlínom leží Bratislava. Ak bude kolabovať systém prijímania utečencov v Nemecku, cieľom sa aspoň dočasne stane Česká republika a Slovensko.

Po štvrté, po zime sa na jar 2016 obnoví príliv utečencov do Európy. Na rozdiel od rokov 2014 a 2015, keď migrovali najmä príslušníci bohatších vrstiev a strednej triedy, môžeme predpokladať, že pod vplyvom ich úspešného príchodu do EÚ sa v roku 2016 na cestu vydá omnoho početnějšia vlna príslušníkov nižších vrstiev. S prílivom väčšieho počtu utečencov a migrantov do Nemecka, Švédska alebo Rakúska bude rásť odpor obyvateľstva týchto krajín k imigrantom, budú rásť preferencie xenofóbnych strán a hrozba ich úspechu vo voľbách a bude sa znižovať schopnosť ich sociálneho systému prijímať ďalších utečencov a imigrantov. Týmto sa obrovským spôsobom zvýši tlak vlád Nemecka, Rakúska a Švédska na zavedenie kvót pre ostatné členské štáty EÚ, ktorému nebude možné odolať (súčasný tlak na kvóty je minimálny oproti tomu, čo príde). Slovensko by sa na to malo pripraviť – máme na to približne pol roka.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Mika svoju kapacitu podľa SNS vyčerpal. Nahradiť by ho mohol Rezník

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.


Už ste čítali?