Irak: Kurdi vs. Arabi - nad hlavami menšín (2)

Autor: Ladislav Garassy | 17.4.2014 o 1:00 | Karma článku: 2,98 | Prečítané:  609x

Blížiace sa iracké voľby zase rozprúdili diskusiu o budúcnosti tzv. sporných území medzi Kurdmi a Arabmi. K pochopeniu sporných území, o ktorých som písal včera, je užitočné si uvedomiť vývoj tohoto problému od nástupu Saddáma Husajna k moci až po jeho pád.

Kurdistan - kedy sa už ustália hranice?Kurdistan - kedy sa už ustália hranice?www.pukmedia.com

V Iraku, na územiach bohatých na ropu medzi riekou Tigris a Kurdistanom, žijú iracké národnostné menšiny, o ktorých som písal v predchádzajúcich článkoch. V rokoch 1968 až 2003 tu na tzv. sporných územiach dochádzalo k masovým etnickým čistkám s cieľom arabizovať ropné oblasti a pohraničie s nepriateľským Iránom a Tureckom. Dochádzalo k masovému prílivu arabských Šiitov z juhu, usadzovaniu púštnych sunitsko-arabských kmeňov v ropných a úrodných poľnohospodárskych oblastiach. Miestne obyvateľstvo, predovšetkým dedinčania, boli systematicky odsúvaní a podľa sovietskeho vzoru - sústredením v sídliskách na zelenej lúke a v koncentračných táboroch, občas aj stovky kilometrov od domova. Režim organizoval vojenské operácie, z ktorých najznámejšia je operácia Anfal v rokoch 1986-89. Okrem všetkých spomenutých atrocít však Saddámov režim aj neustále manipuloval s administratívnymi hranicamim aby si tým arabizáciu uľahčil. Preto článok 140 irackej federálnej ústavy z roku 2005 a článok 58 Prechodnej irackej ústavy z roku 2003 požadujú nielen nápravu osobných krívd, ale aj nápravu zmanipulovaného územného členenia týchto území.

 

1. Manipulácia s provinciou Kirkúk (Tamím)

Najvážnejším problémom sporných území je spor o obnovu pôvodnej provincie Kirkúk. Provincia mala kurdsko-turkomanskú väčšinu obyvateľstva. Pred rokom 1968 pozostávala zo siedmich okresov: štyroch kurdsko-turkomanských (Kirkúk, Dibis, Túz a Kifri), dvoch kurdských (Čamčamal a Kalar) a jedného sunitsko-arabského (Hawídža).

Aby sa oslabilo postavenie Kurdov v provincii, kurdské okresy Čamčamal a Kalar boli v roku 1975 pričlenené ku kurdskej provincii Sulajmáníja.

Od kurdsko-turkomanského okresu Dibis bol odobratý kurdský obvod Sar Geran a pripojený ku kurdskej provincii Erbíl, pričom jeho obyvateľstvo bolo odsunuté do provincie Anbár. Okres Dibis sa potom rozdelil na kurdský obvod Dibis a turkomanský obvod Altun Kopri, ktoré boli pripojené k okresu Kirkúk. V roku 1976 bol okres Dibis obnovený, avšak k obvodom Dibis a Altun Kopri pridali sunitsko-arabské obvody Karadž a Kandenawa z kurdského okresu Machmúr v kurdskej provincii Erbíl. Okres Dibis tak stratil kurdsko-turkomanskú väčšinu a naviac tam prebehla intenzívna arabizácia. V roku 1989 sa obvody Karadž a Kandenawa vrátili okresu Machmúr.

Aby sa oslabil aj vplyv Turkomanov, bol roku 1975 okres Kifri pripojený k zmiešanej, sunitsko-šiitskej provincii Dijala. Okres Túz bol zase roku 1976 pripojený k sunitsko-arabskej provincii Salahaddin.

Jediný okres, ktorý ostal celý v tejto provincii Kirkúk, bol sunitsko-arabský okres Hawídža. Aby sa ešte posilnil arabský vplyv v provincii, k okresu Hawídža sa v roku 1984 z provincie Mósul pridal sunitsko-arabský okres Záb, ktorý leží za riekou Veľký Záb.

Z provincie s kurdsko-turkomanskou väčšinou sa po dosťahovaní státisícov šiitských Arabov z juhu Iraku do mesta Kirkúk a jeho okolia stala provincia s arabskou väčšinou. Provincia získala aj nový arabský názov - Tamím, čo znamená Znárodnenie.

Aby ešte nebolo manipulácie dosť, bolo treba oslabiť aj vplyv Kurdov a Turkomanov v susednej provincii Salahaddin. Preto sa od kurdsko-turkomanského okresu Túz oddelil  kurdský obvod Kadir Karam a pripojil ku kurdskému okresu Čamčamal v kurdskej provincii Sulajmáníja. Kakajský obvod Dakúk sa tiež oddelil a vrátil sa späť k provincii Tamím. Okresu Túz tak zostali len kurdský obvod Túz a turkomanské obvody Amerli a Sulejman Beg.

Po dosiahnutí arabskej väčšiny v provincii Tamím získal Dakúk štatút okresu, pričom od okresu Kirkúk získal ešte sunitsko-arabský obvod Rašád, aby nový okres Dakúk stratil kakajsko- turkomansko-kurdskú väčšinu.

Po tejto sérii manipulácií dokonca aj výsledný okres Kirkúk nakoniec obsahoval iba dva obvody s kurdskou väčšinou (Šwan a Kara Handžir) a dva turkomanské (Taza a Lajlán). Popri tom mal dva obvody s arabskou väčšinou (Multaka a Jajči) a mesto Kirkúk s  väčšinou arabských prisťahovalcov.

Celá provincia Tamím sa tak skladala z čisto arabského okresu Hawídža a troch okresov s tesnou arabskou väčšinou - Kirkúk, Dakúk a Dibis. V roku 1989 bol okres Dibis zrušený a pripojený k okresu Kirkúk. Obnovený bol až roku 2000.

Mapy: kliknutím zväčšiť

TransitZone_provinces_Kirkuk_1_33.pngTransitZone_provinces_Kirkuk_2_33.png

TransitZone_provinces_Kirkuk_3_33.pngTransitZone_provinces_Kirkuk_4_33.png

TransitZone_provinces_Kirkuk_5_33.pngTransitZone_provinces_Kirkuk_6_33.png

 

Mapa: kliknutím zväčšiť

TransitZone_provinces_Kirkuk_7_50.png

 

2. Manipulácia s provinciou Mósul (Niniwe)

Ďalším problémom je provincia Mósul. V tejto provincii tvorili pôvodne arabskí Suniti menšinu, zatiaľ čo väčšinu obyvateľov predstavovali iracké národnostné menšiny - Kurdi, Asýrčania, Turkomani, Jezidi, Šabakovia a Kakajovia.

Skladala sa z deviatich okresov: štyroch kurdských (Akre, Amedia, Dohúk a Sumel), dvoch jezidských (Sindžar a Šíchán), jedného turkomanského (Tal Afar),  jedného arabsko-asýrsko-šabaksko-kurdského (Mósul) a jedného sunitsko-arabského (Širkát).

Na posilnenie arabského vplyvu bola k provincii Mósul pripojená celá provincia Púšť Džazíra - s jej troma sunitsko-arabskými okresmi Hatra, al-Ba'adž a Baidži.

Naopak, aby sa oslabil kurdský element v Mósule, boli tri kurdské okresy Amedia, Dohúk a Sumel v roku 1969 odčlenené do novovytvorenej provincie Dohúk. Tá sa po roku 1970 stala na chvíľu súčasťou autonómneho Kurdistanu.

Kurdský okres Akre bol tiež pôvodne pripojený k provincii Dohúk, avšak bol umiestnený pod prechodnú správu provincie Mósul, ktorá sa v roku 1980 stala trvalou. Až po úspešnom kurdskom povstaní v roku 1991 bol okres Akre de-facto pripojený k provincii Dohúk, čo ďalej posilnilo arabskú dominanciu vo zvyšku provincie Niniwe.

Vznikla však aj nová provincia Salahaddin, odkiaľ pochádzal Saddámov klan a ktorá mala tiež dosiahnuť sunitsko-arabskú väčšinu. V nej sa, bohužiaľ, okrem dvoch sunitsko-arabských okresov Tikrít a al-Daur nachádzali aj tri šiitsko-arabské okresy Balad, Dudžail a al-Faris, ďalej jeden zmiešaný, sunitsko-šiitský okres Samarrá (s jednou z najvýznamnejších svätýň šiitského islamu) a jeden kurdsko-turkomanský okres Túz. Aby sa zabezpečila sunitsko-arabská väčšina, pripojili sa k nemu z provincie Mósul sunitsko-arabské okresy Širkát a Baidži.

Na Niniwskej rovine, na východnom brehu rieky Eufrat, pribudli v roku 1970 dva menšinové okresy. Z jezidského obvodu Alkúš v okrese Šíchán a z asýrskeho obvodu Telkeppe v okrese Mósul bol vytvorený zmiešaný asýrsko-jezidský okres Telkeppe. Za účelom arabizácie k nemu v roku 1977 pripojili z okresu Mósul sunitsko-arabský obvod Wanna, ktorý sa v roku 1982 znovu oddelil a v roku 1999 zase pripojil.

Asýrsko-šabakský obvod Bachdeda v okrese Mósul bol zase povýšený na okres Bachdeda. Aby však boli menšinové okresy Bachdeda a Telkeppe od seba fyzicky oddelené, z okresu Bachdeda bol neskôr vyčlenený šabaksko-jezidský obvod Bašika, ktorý bol pripojený späť k okresu Mósul. V súčasnosti sa tak okres Bachdeda delí na šabakský obvod Bartalla, asýrsky obvod Bachdeda, sunitsko-arabský obvod Nimrud a kurdský obvod Aski Kalak.

Po vzniku provincie Dohúk, zrušení provincie Púšť Džezíra a dosťahovaní státisícov arabských Šiitov z juhu do mesta Mósul bola prevaha Arabov v provincii Mósul tak výrazná, že bolo možné k nej v roku 1991 pripojiť ropný okres Machmúr z provincie Erbíl, obývaný prevažne Kurdmi.

V snahe rozdeliť jezidské obyvateľstvo, manipulovalo sa aj s hranicami okresu Sindžar. Jeho obvod Rabia bol premiestnený do turkomanského okresu Tal Afar a jezidské obyvateľstvo bolo odsunuté, čím ovládli tento obvod sunitsko-arabské kmene. Obvody Kahtaníja a Tal Abta boli zase v roku 1977 premiestnené do sunitsko-arabských okresov al-Ba'adž resp. Hatra v púšti Džezíra, v ktorých sa Jezidi stali menšinou.

Aby Arabi ovládli aj turkomansko-kurdský okres Tal Afar, bol k nemu pripojený nielen obvod Rabia teraz už so sunitsko-arabskou väčšinou. Kurdi boli odsunutí aj z kurdského okresu Zummar a ovládli ho príslušníci sunitsko-arabského kmeňa Šammar, podobne ako Rabiu. Okres Tal Afar tak má dnes vo vnútrozemí dva turkomanské obvody Ijazíje a Tal Afar, ktoré od Turecka i od irackého Kurdistanu oddeľujú pohraničné obvody Rabia a Zummar so sunitsko-arabskými prisťahovalcami.

Mapy: kliknutím zväčšiť

TransitZone_provinces_Mosul_1_33.pngTransitZone_provinces_Mosul_2_33.png

TransitZone_provinces_Mosul_3_33.pngTransitZone_provinces_Mosul_4_33.png

TransitZone_provinces_Mosul_5_33.pngTransitZone_provinces_Mosul_6_33.png

 

Mapa: kliknutím zväčšiť

TransitZone_provinces_Mosul_7_50.png

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Mika svoju kapacitu podľa SNS vyčerpal. Nahradiť by ho mohol Rezník

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.


Už ste čítali?