Menšiny na sporných územiach Iraku: Turkomani, Jezidi, Šabakovia

Autor: Ladislav Garassy | 11.2.2014 o 1:30 | (upravené 12.2.2014 o 2:27) Karma článku: 6,20 | Prečítané:  2610x

V súvislosti s Irakom počujeme dosť často o sporoch medzi šiitmi a sunitmi, medzi Arabmi a Kurdmi. Vieme, že v iraku vznikla akási trojuholníková deľba moci medzi politickými predstaviteľmi hlavných etnických skupín, kde prezident je Kurd, premiér je arabský Šiita a predseda parlamentu je arabský Sunita, zatiaľ čo každý z nich má dvoch svojich zástupcov z dvoch zostávajúcich skupín. Avšak toto zďaleka nie je úplný politický obraz irackej spoločnosti po páde Saddáma Husajna. Na severovýchode Iraku, medzi irackým Kurdistanom a územiami obývanými arabskými Sunitmi, sa nachádzajú sporné územia, ktoré sú prevažne obývané irackými etnickými menšinami.

Symbolické vyjadrenie jednoty irackých národností: Vpravo hore, potom v smere hodinových ručičiek - Arabi, Kurdi, Fajliovia, Šabakovia, Sabejci-Mandejci, Turkomani, Jezidi, Asýrčania.Symbolické vyjadrenie jednoty irackých národností: Vpravo hore, potom v smere hodinových ručičiek - Arabi, Kurdi, Fajliovia, Šabakovia, Sabejci-Mandejci, Turkomani, Jezidi, Asýrčania.Iracká rada národností.

Menšiny ako Turkomani, Asýrčania, Fajliovia, Jezidi, Šabakovia, Kakajovia a Badžaláni tvoria akési nárazníkové pásmo medzi kurdským a arabským živlom v Iraku. Žiť v nárazníku nie je jednoduché. Na jednej strane sa o ich územia usilujú Kurdi i Arabi. Na druhej strane, tieto menšiny trpia nejednotou a vnútornými bojmi o svoje politické smerovanie. Určitou nádejou pre nich sa stalo rozhodnutie irackej vlády z 21. januára tohto roku o zriadení dvoch nových provincií pre Turkomanov a jednej spoločnej pre Jezidov, Šabakov a Asýrčanov.

Pretože tzv. „sporné územia" predstavujú jednu z najdôležitejších a súčasne najkontroverznejších politických otázok nového Iraku, je užitočné si ich obyvateľov aspoň stručne priblížiť.

 

Obrázky: kliknutím zväčšiť.

TransitZone_nodetail_ethnic_33.pngTransitZone_detail_ethnic_33.png

 

Kurdi a ich príbuzní

Fajliovia, Jezidi, Šabakovia, Kakajovia a Badžaláni sú etniká blízke Kurdom. Na jednej strane, prevažná väčšina Kurdov vyznáva sunitský islam, vrátane jeho šafijskej právnej školy - to ich odlišuje od arabských Sunitov vyznávajúcich hanafitskú právnu školu. Kurdi väčšinou patria k súfijským (dervišským) bratstvám Nakšbandíja a Kadiríja. Na severe hovoria kurdským jazykom Kurmanží (badinánčina), na juhu zase jazykom Kurdí (soránčina), ktoré sú obidva príbuzné iránskej perzštine.

Jezidi síce tiež hovoria jazykom Kurmanží, ich viera - jezidizmus - je však veľmi špecifická. Je založená nielen na prvkoch islamu a kresťanstva, ale najmä jarsanizmu - starokurdského náboženstva, ktoré historicky vychádza zo staroperzského učenia Zarathuštru - zoroastrizmu. Náboženským strediskom jezidov je Lališ v okrese Šíchán východne od Mósulu.

 

Obrázok:

Vľavo hore: Komplex náboženských svätýň v centre jezidizmu, dedine Láliš v okrese Šíchán. (Sandrine Alexie)

Vpravo hore: Svätý prameň Zamzam, jeden z cieľov pútnikov v Láliši. (Sandrine Alexie http://www.fotopedia.com/albums/rRITK2wFIug/entries/YZtoZXP28vo/photos)

Vľavo dole: Mir Tahsin Beg, vodca svetového jezidizmu. (http://www.ekurd.net/mismas/articles/misc2013/2/state6828.htm)

Vpravo dole: Jezidský duchovný tanec. (http://www.yeziditruth.org/yezidi_religious_tradition)

Yezidi_mosaic_500.png

 

Na druhej strane, Fajliovia, Šabakovia, Kakajovia a Badžaláni hovoria osobitnými kurdskými jazykmi. Na rozdiel od jazyka Fajliov, jazyky Šabakov, Kakajov a Badžalánov sú pod určitým tureckým vplyvom a občas sa označujú súhrnným názvom Goráni.

Fajliovia, rovnako ako Lakkiovia na iránskej strane hranice´v provinciách Ílám a Kermánšáh, vyznávajú šiitskú vetvu islamu a jej džafarijskú právnu školu, podobne ako arabskí Šiiti a iránski Peržania. Fajliovia a Lakkiovia sú prechodnou skupinou medzi Kurdmi a ich južnými susedmi - Lurami.

Aj Šabakovia sa väčšinou hlásia k šiitskému islamu, avšak s určitými modifikáciami. Kakajovia a Badžaláni vyznávajú náboženstvo Ahl-e Haq, vychádzajúce zo starokurdského jarsanizmu. Významným pútnickým miestom jarsanizmu je Hawar v okrese Halabdža v irackom Kurdistane.

 

Obrázok: vľavo - zhrmaždenie Šabakov, vpravo - Kakajovia a ich náboženský symbol.

Shabak_Kakai_men_500.png

 

Pre úplnosť treba spomenúť poslednú kurdskú skupinu, príslušníci ktorej ale žijú len v Turecku - Zazov. Zazovia majú tiež jazyk podobný Šabakom, Kakajom a Badžalánom, avšak vyznávajú vetvu šiitského islamu známu ako alevizmus, ktorá bola tiež pod silným vplyvom jarsanizmu a kresťanstva.

Kurdi považujú všetkých spomenutých šesť skupín za súčasť kurdského národa, avšak ich sebaidentifikácia je často odlišná. Na jednej strane, Šabakovia a Fajliovia sa často hlásia k vlastnej národnosti a vo voľbách podporujú vlastné politické strany. Na strane druhej, Kakajovia i Zazovia sa dosť často hlásia k Turkomanom, zatiaľ čo Badžaláni ku Kurdom.

Politickými reprezentantmi Fajliov sú strany Islamské zhromaždenie irackých Fajliov pod vedením Mukdáda al-Bagdadího a Islamský zväz Fajlijských Kurdov Thájira al-Fajlího. Obidve sa zúčastňujú politickej súťaže po boku strán arabských Šiitov. Ich zástupkyňa Suhajla Abed Džaafar bola ministerkou pre utečencov v al-Džafarího Prechodnej vláde (2005-06) a Abdul Samad Rahman Sultán túto funkciu zastával v prvej al-Malikího vláde (2006-10). Vo vláde Kurdistanu v rokoch 2006-09 reprezentovali Fajliov Hajdar Šech Ali ako minister telekomunikácií a Madhat Mandalawy ako minister pre provinčné záležitosti.

Najvplyvnejšiou politickou stranou Jezidov je Jezidské hnutie za reformu a pokrok vedené Amínom Farhanom Džedžo. Vo vláde Kurdistanu sedeli v rokoch 2006-09 Jezidovia Dachil Sajed Kásim  a Mahmúd Eido ako ministri pre provinčné záležitosti. V rokoch 2009-12 zastupoval Jezidov kurdistanský minister poľnohospodárstva Džamil Slejman Hajder.

Záujmy Šabakov predstavuje najmä Šabakské demokratické zhromaždenie, ktoré vedie Hunaina al-Kaddo.

 

Obrázok: zástavy politických hnutí menšín.

Horný rad zľava: Šabakovia, Jezidi. Dolný rad zľava: Zazovia, Turkomani.

ff_Shabak_Yezidi_Zaza_Turkoman_500.png

 

Turkomani

Turkomani, označovaní niekedy aj ako Turkméni, sú tureckojazyčné obyvateľstvo, ktoré tvorí nárazníkovú zónu medzi Kurdistanom a susednými arabskými a tureckými územiami v Iraku, Sýrii, Turecku a Iráne. Jedná sa prevažne o potomkov turkotatárskych kmeňov v izolovanej východnej Anatólii, Azerbajdžane a Mezopotámii, ktorí sa na toto územie presúvali zo strednej Ázie najmä v X.-XV. storočí.

Tieto kmene vytvorili na Blízkom Východe niekoľko obrovských ríší - v X.-XII. storočí Ghaznavidská, Seldžucká a Chorezmská v Iráne a jeho okolí, v XI.-XIV. storočí Seldžucká ríša Rúm v dnešnom Turecku, v XIII.-XVI. storočí Mamelucká rúša v Egypte a Sýrii, v XIV.-XX. storočí Osmanská ríša a v XVIII.-XIX. storočí Mamelucká ríša v Iraku. Potomkovia týchto kmeňov sa politicky zjednotili s príslušníkmi osmanskej štátnej správy v spomenutách oblastiach.

Jazyk Turkomanov je príbuzný azerbajdžanskému. Spolu s jazykmi Asýrčanov a Arménov, je ich jazyk podľa článku 4 irackej ústavy ďalším úradným jazykom Iraku popri arabčine a kurdčine.

V Iraku sa Turkomani hlásia prevažne k sunitskému alebo šiitskému islamu. V Sýrii a Turecku sa hlásia k alevizmu - zvláštnej vetve šiitského islamu. Špecifickým prípadom sú irackí Kakajovia, ktorí hovoria jedným z kurdských jazykov a vyznávajú jarsanizmus, avšak politicky sa často hlásia tiež k Turkomanom, podobne ako alevitskí Zazovia v Turecku.

Hlavné politické sily reprezentujúce irackých Turkomanov sú sunitský Iracký turkménsky front a šiitský Islamský zväz irackých Turkomanov. Sunitský Iracký turkménsky front vedie Sadettin Ergeč. Jeho zástupca Rašád Mandan Omar bol v Alláwího Dočasnej vláde (2003-05) ministrom vedy a techniky. Sondul Čapúk bola členkou Irackej Dočasnej vládnej rady (2003-05). Turhan Abdullah Mufti je ministrom pre provinčné záležitosti v druhej al-Malikího vláde (2010-14).

Šiitský Islamský zväz irackých Turkomanov vedie Abbás al-Bajatí. Jeho podpredseda Džasim Mohammed Džafer bol ministrom stavebníctva v irackej al-Džafarího Prechodnej vláde (2005-06) a je ministrom mládeže a športu v prvej i druhej al-Malikího vláde (2006-14).

Nezávislí politici Widad Churšid Osman a Abdul Latif Bandar Oglu zastávali v rokoch 2006-09 posty ministrov obchodu a priemyslu, resp. pre provinčné záležitosti v Kurdistane. V dnešnej kurdistanskej vláde je ministrom obchodu a priemyslu Sinan Abdulchalk Ahmed Čelebi.

 

Obrázok: politickí predstavitelia menšín.

Hore zľava: Mukdád al-Bagdadí a Thájir al-Fajlí (Fajliovia).

V strede zľava: Amín Farhan Džedžo (Jezidi) a Hunain al-Kaddo (Šabakovia).

Dole zľava: Sadettin Ergeč (sunitskí Turkomani) a Abbás al-Bajatí (šiitskí Turkomani).

Minority_politicians_mosaic.png

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Mika svoju kapacitu podľa SNS vyčerpal. Nahradiť by ho mohol Rezník

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.


Už ste čítali?