Český rozhlas 6 nadväzuje na českojazyčné vysielanie Rádia Slobodná Európa / Rádia Sloboda, ktoré sa v júni 1994 presťahovalo z Mníchova do Prahy a v novembri 1995 bolo zrušené. Od novembra 1994 do septembra 2002 existovalo spoločné vysielanie Český rozhlas 6 / Rádio Svobodná Evropa, následne zostala stanica Český rozhlas 6, ktorá si zachovala tradíciu Slobodnej Európy ako stanica hĺbkových politických, spoločenských a ekonomických analýz.
Transformácia Šestky
Súčasná transformácia v sebe skrýva niekoľko pozitívnych, ale i potenciálne negatívnych výsledkov. Pozitívne je, že stanica Leonardo, doteraz vysielajúca len na internete a v digitálnom multiplexe (terestriálnom DVB-T a satelitnom DVB-S), ako aj stanica ČRo 6, ktorú bolo možné počúvať len na stredných vlnách (AM - 639, 954 a 1332 kHz), na internete (napr. http://www.play.cz/cesky-rozhlas-6 alebo http://www.rozhlas.cz/cro6/portal) a v digitálnom multiplexe, sa dostanú konečne aj na rozsahy FM. Ďalej, že bezprízornú stanicu Rádio Česko, za ktorej frekvencie na FM (101,1 v Prahe a 101,3 v Brne) už BBC prestane platiť, prevezme pod svoje krídla Český rozhlas.
Nová stanica hovoreného slova má vysielať najmenej 12 hodín denne. Zostavením jej koncepcie a programu bol poverený bývalý šéfredaktor regionálneho vysielania na Vysočine a súčasný vedúci centra vysielania Ondřej Nováček. Na rozdiel od Českého rozhlasu 1 - Radiožurnálu, ktorý je predovšetkým stanicou prúdu noviniek a (pomerne neúspešne) aj hudby, nová stanica má byť stanicou myšlienok, bez hudobných vstupov. V súčasnosti sa jedná o tom, či prevládne prúdové vysielanie (po vzoru Rádia Česko) alebo tematické bloky programov (po vzore ČRo 6).
Prúdové vysielanie vs. publicistické bloky
Prúdové vysielanie (all-news) je založené na redaktorovi, ktorý vedie napr. hodinový blok a v rámci neho prichádzajú redaktori so stručnými aktualitami a občas sa zavolá nejakému odborníkovi, alebo sa niekto pozve na diskusiu do štúdia. Je „modernejšie", viac odzrkadľuje dnešnú uponáhľanú dobu, keď nie je čas pozrieť sa do hĺbky alebo do minulosti, pohybuje sa skôr po povrchu udalostí. Poslucháč sa nemusí zamýšľať, dostane základné informácie sprevádzané žoviálnymi vstupmi redaktora alebo bonmotmi pozvaného hosťa. Je aj pomerne lacné, pretože redaktor sa nemusí veľmi podrobne pripravovať, stačí, že si stiahne základné údaje o spoludiskutujúcom a o danej téme a potom sa už len pýta. Často má redaktor potrebu exhibovať, prerušovať myšlienky hosťa a klásť v hektickom tempe ďalšie a ďalšie otázky. Hosť tak nemá šancu preniknúť do hĺbky prezentovanej témy.
Naopak, blokové vysielanie sa skladá z tematických blokov. Z vysielania ČRo 6 sú známe publicistické bloky programov ako Svět viděný internetem (výber z publicistiky popredných zahraničných serverov), Kořeny (rozbor náboženskej literatúry a rozhovory s religionistami), Politická literatura na českých pultech (recenzia novo-preloženej knihy), Zaostřeno na moderní dějiny (reflexia konkrétnej udalosti vrátane čítania literatúry), Zaostřeno na občana (program o problémoch bežných občanov), Zaostřeno na mladé (magazín o mladých a ich názoroch na starších), Zaostřeno na lidská práva (magazín o stave ľudských práv v Česku a v zahraničí), Zaostřeno na finance (ekonomický magazín), Média v postmoderním světě (kritická reflexia práce novinárov), Česká justice (program o stave súdnictva a o teórii práva) a ďalšie.
Ďalšími blokmi sú diskusné programy - Studio Stop (diskusie na aktuálnu spoločenskú tému), Hovory o politice (analytické debaty nad zmyslom politiky), Hovory o Evropě (panelové diskusie o európskej politike a ekonomike), Hovory o hledání (diskusie s osobnosťami kultúry a spoločnosti), Hovory o vztazích (debaty o vzťahoch v rodine, na pracovisku a inde), Hovory o víře (predstavenie jednotlivých cirkví, ich filozofické a teologické úvahy), Historie věčně živá (rozhovory s historikmi, kurátormi výstav a pamätníkmi udalostí), Člověk a trh (diskusie na ekonomickú tému), Aréna (názorový ring rozkrývajúci pozadie aktuálnych káuz) alebo Kritický klub (diskusie s literárnymi či divadelnými kritikmi).
Ďalej tu sú každú hodinu desaťminútové Správy z domova a zo zahraničia a kontaktný program Volejte Šestku (diskusia moderátorov s poslucháčmi o aktuálnej téme). A v neposlednom rade vlajková loď ČRo 6, každodenný blok analytickej publicistiky Názory a argumenty.
Obavy v súvislosti s transformáciou
Hlavné obavy pracovníkov a poslucháčov Šestky sa týkajú niekoľkých okruhov. Prevaha prúdového vysielania môže postupne zlikvidovať analytické programy, čo môže prospieť niektorým politickým silám, ktoré majú srach z argumentov a nemajú v láske do hĺbky premýšľajúcich voličov. Občas sa v tejto súvislosti hovorí o „závane z Hradu". Ako už bolo spomenuté, aj v rámci úspor je tendencia presadzovať takéto lacné vysielanie s aktualitami, perličkami, občas sa niekomu zavolá a vyspovedá sa.
V rámci reštrukturalizácie celého rozhlasu hrozí rozprášenie jednotlivých redakcií a tým zánik jedinečného tvorivého prostredia, ktoré až do súčasnosti charakterizuje Šestku i stanicu Leonardo. Ďalším obávaným krokom sú spoločné správy na poludnie a o 18. hodine s Radiožurnálom (Jedničkou). Kto pozná plytké, uponáhľané a často nič nehovoriace spravodajské bloky Radiožurnálu v ostatnom desaťročí, právom sa obáva.
Obavy z utlmenia Názorov a argumentov
Hrozí tiež, že tzv. rodinné striebro Šestky, jej najsledovanejší program Názory a argumenty, pozostávajúci z päťminútových čítaných analýz interných i externých spolupracovníkov, sa skráti zo súčasných päťdesiatich minút denne na dvadsať. V tomto programe pritom odznievajú analýzy popredných českých politológov ako Jiřího Pehe, Lukáša Jelínka, Rudolfa Kučeru či Vladimíry Dvořákovej, filozofa Václava Bělohradského, sociologičky Jiřiny Šiklovej, teológa Tomáša Halíka či nestorov českej publicistiky Karla Hvížďalu a Petrušky Šustrovej.
V relácii pôsobia renomovaní novinári ako Jan Bednář (bývalý redaktor BBC a Hlasu Ameriky), Lída Rakušanová a Martin Schulz (bývalí redaktori Slobodnej Európy v Mníchove), Petr Holub (bývalý šéfredaktor Respektu), Petr Příhoda (hovorca revolučnej Pithartovej vlády), Petr Hartman (bývalý redaktor Občanského fóra a Radiofóra z dôb Nežnej), Radko Kubičko (bývalý revolučný študentský novinár), Jan Fingerland (odborník na Blízky Východ), Adam Černý (špecialista na Európsku úniu), Alexander Tolčinský (odborník na Balkán), Libor Dvořák a David Šťáhlavský (zameraní na Rusko a SNŠ), ako aj na Slovensku dobre známy šéfredaktor Daniel Raus. Svojimi analýzami však prispievali mnohí ďalší externí prispievatelia, odborníci z rôznych sfér života spoločnosti.
Svitá nádej?
V druhej polovici júna má prebehnúť vnútorné schvaľovanie koncepcie novej Štvorky, ktorá by sa mala dostať na prelome júna a júla pred Rozhlasovú radu.
Zdá sa, že sa nemusia naplniť všetky obavy. Po mnohopočetných reakciách poslucháčov Šestky sa generálny riaditeľ Českého rozhlasu Peter Duhan vyjadril, že si je vedomý veľkej hodnoty súčasných komentárových programov Šestky a vedenie bude presadzovať zachovanie asi 75 percent jej programov. Po určitej úprave formátu je dokonca možné rozšírenie programu Názory a argumenty. V žiadnom prípade sa vraj vedenie nechystá ohroziť úroveň práce redaktorov Šestky a hodnoty, ku ktorým sa stanica svojím dlhoročným úsilím dopracovala.
Zostáva len dúfať, že dnes tak zriedkavé programy, aké poskytuje Český rozhlas 6, sa len tak nerozplynú a nezaniknú v novej stanici hovoreného slova, v novej Štvorke. Pre priaznivcov analytickej publicistiky, ktorí chcú byť o vývoji informovaní z prvej ruky, doporučujem skontaktovať sa s občianskym združením Klub přátel Šestky, ktorého facebookový profil je https://www.facebook.com/groups/181770758516236/ a profil na Google+ je https://plus.google.com/u/0/115243197371108546871/posts.
