reklama

Čo je efektívne, je spravodlivé! (Masový vrah a multikulturalizmus)

Nedávno vyšiel v 31. čísle časopisu Týždeň článok môjho priateľa, politológa Martina Kuglu, ktorého si veľmi vážim. Zaoberal sa v ňom kritikou komentátorov, ktorí stotožňujú pojmy terorista a moslim, venuje sa "pravicovému extrémizmu" v Amerike a Európe, obhajuje integráciu prisťahovalcov do spoločnosti a vystríha pred tým, že médiá vytvárajú pôdu pre to, aby väčšinové obyvateľstvo akceptovalo protirómsky extrémizmus. V tejto súvislosti tiež vysvetľuje pojmy "copycat behaviour" a "scholastický terorizmus". Jeho článok je, okrem iného, Martinovou rekciou na nedávny čin nórskeho masového vraha. Mojím cieľom je týmito riadkami vyjadriť svoj názor na niektoré témy, o ktorých sa Martin zmienil.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)
Katarínin kostol a minaret stockholmskej mešity. Stockholm, Švédsko
Katarínin kostol a minaret stockholmskej mešity. Stockholm, Švédsko (zdroj: Fotografia sa nachádza vo Wikipédii pod heslom Multiculturalism)

Milý Maťo! Tvoj článok sa mi páči, nie preto, že by som so všetkými Tvojimi myšlienkami súhlasil, ale preto, že otvára mnoho zaujímavých tém na diskusiu. Dovoľ mi vzdialiť sa od samotného činu toho masového vraha, ktorého meno som ešte nikdy na verejnosti nevyslovil, svojím činom sa totiž zriekol čo i len práva na označenie "človek".
Mám však niekoľko poznámok k iným veciam, o ktorých som si v Tvojom článku prečítal:

1. Považujem za hanebné, že médiá venujú toľko pozornosti teroristom. Mená teroristov z roku 2001 i meno tohoto najnovšieho teroristu vie už pomaly vyslovovať každé malé dieťa. Vodca al-Káidy bol väčšou superstár než Ježiš Kristus. Pritom práve toto je jedným z hlavných cieľov dnešných teroristov - vzbudiť mediálny ohlas. Novinári, ktorí o tom píšu bulvárnym spôsobom, nadšene informujúc o priebehu súdneho procesu, o podmienkach v nórskom väzení, či o pasážach z manifestov týchto masových vrahov, sú ich spoluvinníkmi. Som si vedomý toho, že im to nemožno zakázať, lebo sloboda slova je jedným z pilierov našej liberálnej demokracie. Ale čo keď sloboda slova v rukách bulváru a extrémistov ohrozuje samotnú podstatu našej demokratickej spoločnosti? Koniec-koncov, aj šírenie poplašnej správy je využitím práva na slobodu slova. Prečo je teda trestné?

2. Vôbec si nemyslím, že tento nórsky zločinec je šialenec. Podobne ako iní masoví vrahovia, aj on to robil s chladným kalkulom a všetko si zdôvodnil prostredníctvom svojho manifestu. Považovať ho za blázna je len spôsobom, ako namazať vrecká advokátom, nech dokazujú, že je to vlastne dobrý človek, len mu, chudáčikovi, preskočilo.

3. Obávam sa, že činy individuálnych teroristov a masových vrahov sú, okrem dôsledku vlády médií, aj priamym produktom informačnej spoločnosti. Podobne ako revolucionári v Iráne v roku 2009 či v Arábii v roku 2011 (ktorých považujem za pozitívne elementy) založili svoj úspech na konšpirácii na nekontrolovateľnej sociálnej sieti Twitter, aj nórsky vrah bol tak úspešný preto, že internet priamo nabáda ku konšpirácii. Ktokoľvek si tam môže nájsť návod na vytvorenie smrtonosnej bomby, na vyvolanie zničujúcej davovej psychózy a ovládanie más, aj priestor na zverejňovanie manifestov. A bez verejnej diskusie! Pretože ak ťa niekto kritizuje na webe, nebolí to tak ako zoči-voči. Neviem, ako z toho von, ale väčšej kontrole internetu sa asi nevyhneme. Medzi nami, ako zaručíme, že kontrola internetu sa nestane komparatívnou výhodou pre režimy, ktoré ju vykonávajú (ako Čína či Irán), zatiaľ čo k nám s nekontrolovaným internetom budú môcť tieto režimy beztrestne šíriť mediálne "udice" na podvracanie našej demokracie?

4. Extrémistov označovať pojmami pravica/ľavica považujem za mediálne klišé. Nacistov síce možno z hľadiska vlastníctva výrobných prostriedkov považovať za pravicu, z hľadiska postoja k slobode vs. solidarite (individualizmu vs. kolektivizmu) a inšpiráciou čerpanou z marxizmu ich však možno rovnako úspešne označiť za ľavicu. Podobne nacionalizmus nemožno vymedziť za pravicový či ľavicový. Označujme veci pravými menami. Je snáť to, že sa ten nórsky vrah vyhlásil za predvoj povstania ľudových más, pravicovým činom? Je to určite extrémista, možno rasista, nacista (povyšujúci árijskú rasu nad ostatné), ale rozhodne nie je pravicový (a ani ľavicový). Podobne ako označovať tohoto masového vraha za kresťanského fundamentalistu je tiež zmätením pojmov.

5. Áno, súhlasím, že v poslednom období je celkom módne útočiť nevyberaným spôsobom na ľavičiarov, predovšetkým na sociálnych demokratov. Žijem v Česku, a tak si pomôžem príkladom z tejto krajiny. Akciu "Vajíčkom na Paroubka" síce mohol vyprovokovať Paroubek svojím papalášskym správaním a podozrením z kontaktov s mafiou. Rozhodne si však nemyslím, že cieľom tejto akcie bolo oslobodiť ľavicu od Paroubka a napomôcť jej tak ku krajším zajtrajškom. Jej cieľom bolo vyvolať davovú nenávisť k ľavicovým hodnotám pred tým, než sa začne s "krádežou storočia", ako sa označuje plánovaný opt out v súvislosti s dôchodkovou reformou v Česku. A to sa aj podarilo. Nedal by som však ruku do ohňa za to, že sa onedlho neobjaví niekto s cielenou kampaňou proti kresťanským demokratom, občianskym demokratom či liberálnym demokratom. Nenávistnú až xenofóbnu kampaň proti kresťanským demokratom v Česku či liberálnym demokratom v Maďarsku v nedávnej minulosti určite mnohí postrehli. Problém je však širší. Dnešná zbulvarizovaná spoločnosť nerieši obsah, rieši len nálepky. Pre ňu nie sú dôležité hodnoty, ale okamžitý prospech. Nie ideológia, ale pragmatizmus. Nie je dôležitá spravodlivosť, ale efektivita. Čo je lepším dôkazom víťazstva efektivity nad spravodlivosťou, ako bianco šek čínskemu režimu na genocídu v Tibete či Ujgursku, s protislužbou v podobe obchodných príležitostí? Lenže túto pomätenosť hodnôt máme po dvadsiatich rokoch naplno rozbehnutej globalizácie a postmoderny už v sebe hlboko zakorenenú. Jej krásnym príkladom (zase z českého prostredia) je správca štátnej pokladne Miroslav Kalousek. Kade chodí, tade o sebe hlása, že je konzervatívec a každý mu to verí. Pritom jeho neustále reformy systému daní a odvodov svedčia o pravom opaku - je to sociálny revolucionár par excellence! Čo je však horšie, aj takýto rádoby politik hlavného prúdu, za akého sa Kalousek považuje, svojimi výrokmi vlastne nenápadne, krok po kroku, podkopáva demokratické zriadenie! O hlasovaní o nedôvere vláde, čo je najvyššie ústavou garantované právo opozície, sa vyjadruje ako o strate času. Ticho pritakáva súdnej stráži, keď na pôde najvyššieho orgánu štátnej správy (úradu vlády) odovzdáva odborárom predbežné opatrenie súdu o nelegálnosti štrajku (kam sa vytratila viera každého demokrata v deľbu moci na moc zákonodarnú, výkonnú a súdnu?). Ústavou garantované právo na štrajk porovnáva s nikým negarantovaným právom voziť sa do práce vlakom či električkou a cestujúcich označuje za rukojemníkov štrajkujúcich. Pripomeňme si: efektivita je dôležitejšia ako spravodlivosť! Podobne predvolebná kampaň strany SaS na Slovensku, ktorá vyzývala zamestnávateľov k tomu, aby pochválili či odmenili zamestnancov, ktorí im prinesú neodovzdaný volebný lístok určitej politickej strany. Nechcem teraz polemizovať, či Ficov Smer je skutočne demokratickou stranou, ale navodzovať v ľuďoch predstavu, že žijeme v období Mečiarovej diktatúry rokov 1992-94 či 1994-98 vedie zase len k vymývyniu mozgov voličov a k strate ich dôvery v demokratický systém. Viem, že porovnávať Kalouska či Sulíka s extrémistami je nonsens, ale uvedomujeme si, že už tu začína masírovanie mozgov, aby sme sa stali podozrievaví k demokratickým procesom a hodnotám, a prípadne sa ľahšie podvolili diktatúre?

6. Z hľadiska postoja k daniam, pomeru indivíduum-spoločnosť, práva na rovné príležitosti, atď. sa považujem za ľavičiara. Nechápem však, prečo považujú ľavičiari multikulturalizmus za ľavicovú doktrínu a zubami-nechtami ju bránia. Multikulturalizmus je predsa zodpovedný za etnickú, náboženskú či rasovú segregáciu v bydlisku, na pracovisku i v školstve. Zatiaľ čo doktrína Melting Pot hlása integráciu různych skupín "spolu", multikulturalizmus stojí o ich integráciu "vedľa seba". Jeho dôsledkom sú etnické ghettá, a pokiaľ viem, priestorová stratifikácia sociálnych skupín patrí skôr do pravice. Dôsledkom multikulturalizmu je vyprofilovanie etnických zamestnaní (vodiči autobusov, predajcovia rýchleho občerstvenia, bankári, manažéri, atď.) - v tomto smere považujem každú svoju návštevu Londýna (teda, pardón, Londonistánu, ako sa mu hovorí v džihádistických kruhoch) za hrôzostrašný zážitok s tikajúcou časovanou bombou v pozadí. Dôsledkom multikulturalizmu je právo náboženských skupín prevádzkovať vlastné školy bez štátneho dozoru, právo náboženských nadácií prevádzkovať vlastný systém podpory dôchodcov a nezamestnaných, právo kultúrnych skupín na utláčanie žien a uzavieranie dohodnutých manželstiev - to sú typické ľavicové hodnoty, že?

7. Osobne si myslím, že súčasná svetová hospodárska kríza multikulturalizmus pochovala. Ľudia, ktorí sa nepovažujeme za extrémistov, by sme namiesto strácania energie na jeho obhajobu mali hľadať novú doktrínu, ktorá multikulturalizmus nahradí. Ak ovšem nechceme, aby nás prehlušili extrémisti, ako sa to stalo po svetovej hospodárskej kríze pred 80 rokmi. Súčasný hospodársky úspech Turecka a revolúcie v arabských štátoch (zámerne nepoužívam imperialistický termín Južné Stredomorie) ukazujú, že Arabi a Turci nie sú žobráci, ktorí musia za každú cenu čistiť záchody v Európe, ale že sú to sebavedomí ľudia, ktorí radi zostanú aj doma, ak im bude dovolené podieľať sa na úspešnej spoločnosti.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Milý Maťo, prepáč mi, že som sa rozhodol k takto zvrhlému činu diskutovať s Tebou cez médiá. Ale pretože Tvoje články mi vždy poskytnú plno podnetov na zamyslenie a problémy dnešnej spoločnosti mi ležia na srdci rovnako ako Tebe, rád som využil možnosť podeliť sa o svoje myšlienky, podobne, ako si to urobil ty vo svojom najnovšom článku.

Zdraví Ťa

Laco

Ladislav Garassy

Ladislav Garassy

Bloger 
  • Počet článkov:  70
  •  | 
  • Páči sa:  14x

Som zanietený občan, ktorému záleží na tom, ako budú žiť naše deti. Inak, politický geograf telom a dušou a priaznivec politickej strany evropani.czTwitter: @LGarassy Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu