Katalánsko a Škótsko: zabudol vôl, že teľaťom bol

Autor: Ladislav Garassy | 2.10.2014 o 6:00 | Karma článku: 3,87 | Prečítané:  992x

Mnohí komentátori tvrdia, že si Európania vydýchli, keď sa škótski voliči našťastie nedopustili nerozumného rozhodnutia a hlasovali v prospech zotrvania Škótska v rámci Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Podobne sa argumentuje aj v prípade blížiaceho sa a ústavným súdom pozastaveného katalánskeho referenda. Sú to určite relevantné argumenty a vôľu voličov i súdov musíme ako demokrati bezpodmienečne rešpektovať. Avšak dovolím si upozorniť na fakt, ktorý vlády členských štátov EÚ usvedčuje z pokrytectva.

Ide o to, že väčšina z dnešných 28 členských štátov Európskej únie vznikla nacionalistickým vzopätím, podobne ako sa o to v súčasnosti pokúšali Škóti a budú pokúšať Katalánci. Preto členské štáty nemajú ani najmenšie právo upierať podobný proces Škótsku alebo Katalánsku.

Pre istotu si zopakujme históriu takýchto nacionalistických vzopätí na území dnešnej Európskej únie, ktoré novoutvoreným politickým národom priniesli nezávislosť. Slovenskí nacionalisti uspeli v roku 1993 voči Československu, slovinskí a chorvátski v roku 1991 voči Juhoslávii, a estónski, lotyšskí a litovskí v roku 1991 voči Sovietskemu zväzu. Maltskí nacionalisti v roku 1964, cyperskí v roku 1960 a írski v roku 1923 zaznamenali úspech voči Veľkej Británii, rakúski zase v roku 1955 voči Sovietskemu zväzu, USA, Veľkej Británii a Francúzsku. Českí a maďarskí nacionalisti premohli v roku 1918 Rakúsko-Uhorsko, poľskí v roku 1918 Rusko, Nemecko a Rakúsko-Uhorsko, fínski zase v roku 1917 Rusko. Luxemburskí nacionalisti uspeli v roku 1890 voči Holandsku, rumunskí a bulharskí v roku 1878 voči Osmanskej ríši, talianski v rokoch 1860-70 voči Rakúskemu cisárstvu a Francúzsku, belgickí v roku 1830 voči Holandsku a grécki v tom istom roku voči Osmanskej ríši. A napokon portugalskí v roku 1640 a holandskí v roku 1581 voči Španielsku. K tomu treba dodať ešte dva úspechy nemeckého nacionalizmu: zjednotenia Nemecka v rokoch 1866-71 navzdory Francúzsku a Rakúskemu cisárstvu a v roku 1990 navzdory Sovietskemu zväzu, Spojeným štátom, Veľkej Británii a Francúzsku.

Z 28 členských štátov EÚ tak 23 úspešne prešlo momentom, keď sa z časti územia pôvodnej ríše alebo niekoľkých ríší vytvoril nacionálno-politický celok. Tým došlo k naplneniu cieľov nacionalistov, ktorí veria, že politické celky (štáty) majú byť založené na národe. V Európskej únii tak existuje len päť členských štátov, ktoré boli nezávislé celé obdobie od prvej buržoázno-demokratickej revolúcie v Európe až dodnes: Veľká Británia (neskôr Spojené kráľovstvo), Francúzsko, Španielsko, Dánsko a Švédsko.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?