Irak: Kurdi vs. Arabi - nad hlavami menšín (1)

Autor: Ladislav Garassy | 16.4.2014 o 2:30 | (upravené 16.4.2014 o 2:59) Karma článku: 3,94 | Prečítané:  945x

V súvislosti s blížiacimi sa voľbami v Iraku sa zas a znova objavujú otázky, ako bude vyzerať budúca federácia v Iraku, aké územie bude tvoriť Kurdistan, kam bude patriť ropný Kirkúk, čo bude so spornými územiami. Na severovýchode Iraku, medzi irackým Kurdistanom a sunitsko-arabskými oblasťami, sa tiahne územie bohaté na ropu, ktoré obývajú najmä národnostné menšiny - Turkomani, Asýrčania, Fajliovia, Jezidi, Šabakovia, Kakajovia a Badžaláni - spolu so svojimi susedmi Kurdmi, arabskými Sunitmi a arabskými Šiitmi. Tento pás predstavuje tzv. „sporné územia", ktoré Kurdi požadujú, aby sa stali súčasťou regiónu Kurdistan.

Aké územie bude tvoriť iracký Kurdistan?Aké územie bude tvoriť iracký Kurdistan?www.pukmedia.com

Kurdi si vymohli, aby sa Kirkúk a ďalšie územia definovali v irackej ústave ako sporné územia. Proces Článku 140 je nazvaný podľa článku irackej federálnej ústavy z roku 2005, ktorá definuje, ako sa má v ich prípade postupovať.

 

Saddám Husajn a manipulácia s hranicami

Medzi mestami Mósul a Tikrít sa sporné územia nachádzajú východne od rieky Tigris. Severne od Mósulu sporné územia zahýbajú do Mezopotámie a tiahnu sa cez mesto Tal Afar až k pohoriu Džebel Sindžar na hraniciach so Sýriou. Južne od Tikrítu zahýbajú k iránskym hraniciam pozdĺž horského hrebeňa Hamrin až po mesto Mandali v provincii Dijala a mesto Badra v provincii Wásit. Prirodzeným centrom a najproblematickejším mestom tohoto pásu je piate najväčšie mesto Iraku, ropné centrum Kirkúk.

Na tomto území bohatom na ropu režim Saddáma Husajna najčastejšie manipuloval s hranicami, aby zmenil demografické zloženie obyvateľstva v prospech Arabov a v neprospech Kurdov a ďalších menšín, kontrolujúc tak správu nad ropnými poliami. Z južného Iraku, trpiaceho demografickou explóziou a chudobou a známeho odporom k sunitskému režimu, sem presídľoval státisíce arabských Šiitov, ktorí v cudzom, sunitsko-kresťanskom prostredí boli nútení byť úplne loajálni k režimu. Spriaznené sunitsko-arabské kmene z nehostinných púštnych oblastí zase odmeňoval premiestňovaním do týchto relatívne úrodných území.

Obrázok: kliknutím zväčšiť

TransitZone_nodetail_ethnic_33.png

 

Hranice federálneho regiónu Kurdistan

Jedným z kľúčových problémov je nesúlad medzi oficiálnymi hranicami federálneho regiónu Kurdistan, uznanými irackou ústavou, a súčasnými oficiálnymi hranicami provincií. Pôvodný autonómny Kurdistan, dohodnutý v roku 1970 a zrušený v roku 1974, pozostával z troch celých provincií Erbíl, Sulajmáníja a Dohúk.

V roku 1991, keď po skončení Vojny v Zálive vypuklo kurdské povstanie a Američania zriadili bezletovú zónu nad časťou Kurdistanu, stiahla sa Saddámova armáda a administratíva z veľkej časti Kurdistanu a už sa do nej nevrátila až do americkej okupácie v roku 2003. Línia prímeria z roku 1991 bola následne uznaná v článku 53 Prechodnej irackej ústavy z roku 2003 ako oficiálne hranice federálneho regiónu Kurdistan.

Konečná federálna ústava z roku 2005 už pristupuje k hraniciam inak: článok 117 uznáva orgány Kurdistanu bez zmienky o jeho území, zatiaľ čo článok 141 uznáva jeho legislatívne, exekutívne a súdne rozhodnutia od roku 1992. Článok 140 sa len odvoláva na povinnosť naplnenia článku 58 Prechodnej irackej ústavy z roku 2003 o napravení krívd v súvislosti s násilnými presunmi obyvateľstva a zmeny administratívnych hraníc. Naďalej sa však hranice zodpovedajúce línii prímeria považujú za oficiálne hranice regiónu Kurdistan.

 

Čo patrí oficiálne do Kurdistanu?

Od provinčných hraníc, teda aj od hraníc z rokov 1970-74 sa dnešné oficiálne hranice Kurdistanu líšia. Súčasťou Kurdistanu sú celé provincie Sulajmáníja a Dohúk, zatiaľ čo provincia Erbíl tam patrí bez svojho okresu Machmúr. Saddámova línia prímeria sa tak tiahla len niekoľko desiatok kilometrov južne od kurdského hlavného mesta Erbíl, kurdsky Hewler. Okres Machmúr má dvojaký štatút - oficiálne patrí do kurdistanskej provincie Erbíl, ale prechodne je spravovaný „arabskou" provinciou Niniwe z jej sídla Mósulu.

Naopak, línia prímeria sa tiahla vnútrom provincií, ktoré ešte v rokoch 1970-74 do autonómneho Kurdistanu nepatrili. Severozápadne od Erbílu patria do oficiálneho Kurdistanu aj okres Akre a obvody Atruš a Kasrúk z okresu Šíchán, ako aj obvod Aski Kalak okresu Bachdida. Tieto územia síce spadajú do provincie Niniwe, avšak súčasne do Kurdistanu, preto sú prechodne spravované ako okresy Akre a Šejchan pod provinciou Dohúk (obvod Aski Kalak je tiež spravovaný pod okresom Akre). Na druhej strane, južnú časť obvodu Fajda z okresu Sumel v provincii Dohúk Saddámove vojská obsadili a dnes leží oficiálne mimo regiónu Kurdistan. Je prechodne spravovaná ako obvod Fajda okresu Telkeppe v provincii Niniwe.

Juhovýchodne od Kirkúku, v provincii Dijala, sú obvody Kifri, Sarkala a Kokez okresu Kifri a obvody Midan a Karatu okresu Chanakín súčasťou regiónu Kurdistan, a preto sú prechodne spravované ako okres Kifri v provincii Sulajmáníja.

 

Rozdelené provincie, rozdelené okresy...

Existujú tak nielen rozdelené provincie, ale dokonca aj rozdelené okresy. Zatiaľ čo naprostá väčšina provincií Erbíl, Sulajmáníja a Dohúk patria do Kurdistanu, jeden okres provincie Erbíl a časť jedného obvodu provincie Dohúk do Kurdistanu nepatria. Rozdelené okresy sú Šíchán (2 obvody v Kurdistane, 3 mimo), Kifri (4 obvody v Kurdistane a 2 mimo) a Chanakín (3 obvody v Kurdistane a 3 mimo).

 

Neoficiálne hranice Kurdistanu

Okrem oficiálnych provinčných hraníc a oficiálnych hraníc regiónu Kurdistan ešte existujú neoficiálne hranice Kurdistanu. Jedná sa o územia, ktoré po dohode medzi americkými okupačnými vojskami a vládou Kurdistanu z roku 2003 väčšinou spravuje kurdská administratíva a bezpečnosť udržiava polooficiálna armáda Kurdistanu - Pešmergovia. Toto sú sporné územia, prevažne obývané menšinovými Turkomanmi, Asýrčanmi, Jezidmi, Šabakmi, Kakajmi a Badžalánmi, o ktoré vláda Kurdistanu usiluje, aby sa oficiálne stali jeho súčasťou.

 

Hranice Kurdistanu podľa kurdistanskej ústavy

Kurdská ústava z roku 2009 (zatiaľ nevstúpila v platnosť) definuje územie Kurdistanu tak, že okrem jeho oficiálneho územia menuje celú provinciu Erbíl - teda vrátane okresu Machmúr, ako aj celú provinciu Krikúk. U provincie Kirkúk sa dá implicitne dovodiť, že je mienená v hraniciach z roku 1968 - t.j. vrátane okresu Túz z dnešnej provincie Salahaddin a celého okresu Kifri dnešnej provincie Dijala.

Z provincie Mósul menuje okresy Akre, Šejchán, Telkeppe a Bachdida, ako aj obvod Bašika okresu Mósul a obvod Zamar okresu Tal Afar. S okresom Sindžar počíta s implicitnými hranicami z roku 1968 - teda vrátane obvodov Kahtaníja a Rabia. Naviac, z provincie Dijala spomína okres Chanakín a okres Mandali v hraniciach z roku 1968 (Saddám okres Mandali zrušil).

Pôvodný návrh kurdistanskej ústavy z roku 2004 navyše hovoril aj o okrese Badra v provincii Wásit. Posledným sporným územím, o ktorom sa však v kurdskej ústave nehovorí, je celý okres Tal Afar provincie Mósul.

 

1. Sporné územia v bývalej provincii Mósul

Kvôli presnejšiemu popisu sporných území je potrebné postupovať po jednotlivých provinciách. V provincii Niniwe, ak začneme od sýrskych hraníc, patria do sporných území okres Sindžar, obvod Kahtaníja okresu Ba'adž a obvod Rabia okresu Tal Afar. Toto sú historicky územia Jezidov a ich pôvodného okresu Sindžar, aj keď z Rabie boli odsunutí. Ďalej sú to obvody Tal Afar a Ijazíje okresu Tal Afar - územia Turkomanov. Potom obvod Zummar okresu Tal Afar a obvod Fajda okresu Telkeppe - historicky územia Kurdov.

Nasledujú obvod Telkeppe okresu Telkeppe a obvod Bachdida okresu Bachdida, obidva s kresťanským asýrskym obyvateľstvom. Ďalej obvody Šíchán, Zilakin a Baadre okresu Šíchán a obvod Alkúš okresu Telkeppe s jezidským obyvateľstvom. Obvod Bartalla okresu Bachdida a obvod Bašika okresu Mósul sú zase obývané Šabakmi.

V neposlednom rade ide o obvody Machmúr, Dibaga (Kandenawa), Gwijer a Malakara okresu Machmúr, ktoré majú kurdských, turkomanských i sunitsko-arabských obyvateľov. A napokon sú to tri najspornejšie obvody, kde väčšinu obyvateľov historicky tvoria arabskí Suniti, sú však súčasťou menšinových okresov: obvod Wanna okresu Telkeppe, obvod Nimrud okresu Bachdida a obvod Karadž okresu Machmúr.

Obrázok: kliknutím zväčšiť

TransitZone_names_Mosul_33.png

 

2. Sporné územia v bývalej provincii Kirkúk

V provincii Tamím sa jedná najmä o ropné veľkomesto Kirkúk so zmiešaným obyvateľstvom - Turkomanmi, Kurdmi, arabskými Šiitmi a Sunitmi. Nasledujú obvody Šwan a Kara Handžír okresu Kirkúk a obvod Dibis okresu Dibis, ktoré obývajú Kurdi. Ďalej tu sú obvody Lajlán a Taza okresu Kirkúk obývané šiitskými Turkomanmi a obvod Altun Kopri okresu Dibis obývaný sunitskými Turkomanmi, ako aj obvod Dakúk okresu Dakúk obývaný najmä Kakajmi, ktorí sa tiež často hlásia k Turkomanom.

Nasleduje obvod Sar Geran okresu Dibis, odkiaľ boli Kurdi vysídlení a prisťahovali sem sunitsko-arabské kmene. Podobný osud stihol obvod Jajči okresu Kirkúk, ale s Turkomanmi. A napokon najspornejšie územia, historicky obývané sunitskými Arabmi: celý okres Hawídža so svojimi štyrmi obvodmi, obvod Rašád okresu Dakúk a obvod al-Multaka okresu Kirkúk.

V provincii Salahaddin ide o okres Túz, ktorý sa skladá z turkomanských obvodov Amerli a Sulejman Beg a z kurdského obvodu Túz. Ďalším turkomanským obvodom je Kara Tepe v okrese Kifri susednej provincie Dijala. A napokon sú to obvody Džabarra a Kokez okresu Kifri, z ktorých bolo kurdské obyvateľstvo násilne vysídlené a boli v nich usadené sunitsko-arabské kmene.

Obrázok: kliknutím zväčšiť

TransitZone_names_Kirkuk_33.png

 

3. Sporné územia Fajliov

Na juhovýchodnom konci sporných území ide o oblasti historicky obývané národnosťou Fajli. Od povodia rieky Tigris ich oddeľuje pohorie Hamrin. V provincii Dijala sú to obvody Chanakín, Džalúla a Sa'adijja okresu Chanakín a obvody Mandali a Kazanija okresu Baladrúz. V provincii Wásit to je okres Badra s obvodmi Badra a Džassan, a obvod Šajch Sa'ad okresu al-Kút. Nakoniec v južnej provincii Majsán je to okres Ali al-Gharbí s obvodmi Ali al-Gharbí a Ali al-Šarkí. Na strane pohoria Hamrin priliehajúcej k povodiu Tigridu sa nachádza fajlijský obvod Mukdadíja (Šaraban) okresu Mukdadíja v provincii Dijala.

Väčšina Fajliov bola z týchto oblastí odsunutá počas iránsko-irackej vojny a bolo im odobraté občianstvo, lebo Saddámov režim Fajliov podozrieval z loajality k nepriateľovi. Dokonca okres Mandali bol v roku 1987 zrušený a pripojený k šiitsko-arabskému okresu Baladrúz.

Po páde Saddámovho režimu získali v roku 2005 v provinčných voľbách v Dijale pri sunitsko-arabskom bojkote kurdské strany spolu s fajlijskými šiitskými stranami významné zastúpenie v provinčnom zastupiteľstve. Kurdskí Pešmergovia vojensky kontrolovali fajlijské oblasti. Fajlijské obyvateľstvo sa vrátilo aspoň do spomenutých troch obvodov okresu Chanakín a do obvodov Mandali a Šaraban.

Avšak po výraznom víťazstve sunitsko-arabských strán v provinčných voľbách v roku 2009 došlo k vytlačeniu Pešmergov z Dijaly, s výnimkou obvodu Chanakín. Fajlíovia sa začali masove sťahovať z týchto obvodov do Chanakínu, a dnes je obvod Chanakín okresu Chanakín zo všetkých týchto oblastí jedinou s fajlijskou väčšinou.

Obrázok: kliknutím zväčšiť

TransitZone_names_Khanaqin_33.png

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?