Na to, aby bolo možné povedať, že Krym bol ruský, musel by po dlhé historické obdobie spÍňať aspoň dve základné podmienky: musel by patriť k Rusku a súčasne by väčšina miestnych obyvateľov musela byť ruská. Toto je však pravda len podľa ruskej štátnej propagandy. V skutočnosti trvalo najdlhšie historické obdobie, v ktorom by boli tieto dve podmienky splnené - teda najdlhšie obdobie, kedy bol Krym skutočne ruský, presne 9 rokov a 9 mesiacov.Z tých dlhočizných 231 rokov to bolo púhych menej než 10 rokov! Ako je to možné?
Národnostné zloženie Krymu
Pokiaľ sa pozrieme na národnostné zloženie Krymu, to sa v čase významne menilo. V dobe, keď vojská Ruskej ríše vytrhli Krymský chanát z vazalstva od Osmanskej ríše a Krym sa dostal do mocenského vákua medzi Rusmi a Turkami (okolo roku 1770), tvorili Krymskí Tatári 92,6 percenta obyvateľov, zatiaľ čo Rusi 0,0 percent. Počet Rusov výraznejšie narastal až v polovici XIX. storočia, takže tesne po Krymskej vojne (roku 1858) tvorili Krymskí Tatári 73,0% a Rusi 12,6% obyvateľov. V tej dobe sa Ruská ríša začala meniť z mnohonárodnostnej ríše dynastie Romanovcov na národnú monarchiu ruského národa a ruské obyvateľstvo masovo migrovalo do mnohých častí ríše.
Obrázok: kliknutím zväčšiť
V roku 1917, keď bola monarchia zvrhnutá, bol Krym skutočným regiónom menšín, pretože žiadna skupina netvorila väčšinu obyvateľov. Podiel Krymských Tatárov klesol na 28,7%, avšak podiel Rusov bol stále len 41,2%. Za boľševickej vlády sa zmeny národnostného zloženia Krymu spomalili, aj keď kvôli projektu „alternatívneho Izraela" na Kryme výrazne pribudlo židovské obyvateľstvo.
Krym bol v 30. rokoch oficiálne mnohonárodnostnou autonómnou republikou pre Rusov, Krymských Tatárov, Židov, Nemcov a Ukrajincov, pričom Rusi mali 15 okresov a 6 samostatných miest, zatiaľ čo Krymskí tatári 6 okresov, Židia a Nemci po 2 okresy a Ukrajinci 1 okres. Je to stav trochu podobný autonómnej provincii Vojvodina, kde „majú" Srbi 30 okresov a 5 samostatných miest, Maďari 7 okresov a 1 mesto a Slováci 2 okresy.
Obrázok: kliknutím zväčšiť a zobraziť legendu
Ešte v roku 1939, na sklonku II. svetovej vojny, tvorili Rusi menej než polovicu obyvateľov, presne 49,6%.
Obrázok: kliknutím zväčšiť
V októbri 1941 však obsadzujú Krym nacisti a ich nadvláda znamená vyhubenie Židov, ako aj zníženie počtu Rusov na Kryme. V apríli 1944 sa vracajú boľševici a napokon v máji 1944 sú z Krymu odsunutí Krymskí Tatári. Súčasne s nimi stalinský režim ukončil aj existenciu nemeckej, bulharskej, gréckej a arménskej menšiny, čím sa Rusi stávajú väčšinovým obyvateľstvom Krymu.
Obrázok: kliknutím zväčšiť
Kam patril Krym v histórii
Krym bol od roku 1793 súčasťou mnohonárodnostnej ríše Romanovcov, podobne ako Fínsko, Poľsko alebo Ukrajina v podobnom období. Až po Februárovej revolúcii v roku 1917, keď od marca do decembra vznikali jednotlivé národnostné republiky, „federatívne spojené" s Ruskom, je možné hovoriť o Rusku ako národnom štáte. Od decembra 1917 do apríla 1919 Krym nebol súčasťou Ruska, ale tvoril rôzne samostatné štátne útvary.
V apríli 1919 sa už súčasťou Ruska znova stal - do novembra 1920 v rámci bielogvardejského, potom až do októbra 1941 v rámci boľševického Ruska. Od októbra 1941 do apríla 1944 bol Krim Generalbezirk de-facto priamou súčasťou nacistickej Tretej ríše (na rozdiel od Ukrajiny alebo Ruska), určenou pre nemeckú kolonizáciu.
Od oslobodenia v apríli 1944 až do odovzdania Krymu Ukrajine vo februári 1954 bol Krym znovu súčasťou Ruskej SFSR. A ostatných 60 rokov je súčasťou Ukrajiny.
Obrázok: kliknutím zväčšiť. Vlajky autonómneho Krymu. Horný rad zľava: Krymská ľudová republika (december 1917-január 1918), Krymská regionálna vláda (apríl 1918-apríl 1919). Druhý rad zľava: Krymská ASSR v r.1921 (Krym ako dvojnárodná autonómia Rusov a Krymských Tatárov; krymskotatársky jazyk ešte oficiálne písaný arabským písmom), Krymská ASSR v r.1928 (krymskotatársky jazyk prechodne oficiálne písaný latinkou). Tretí rad zľava: Krymská ASSR v r.1938 (Krym ako štát Rusov, Krymských Tatárov, Židov, Nemcov a Ukrajincov; krymskotatársky jazyk sa už zapisoval v azbuke), vpravo vlajkaKrymských Tatárov. Dolný rad: vlajka Autonómnej republiky Krym v rámci Ukrajiny po rozpade ZSSR.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že Krym bol súčasťou Ruska ako národného štátu dohromady rovných 33 rokov: 9 mesiacov toho demokratického - pofebruárového, 1 rok a 7 mesiacov toho bielogvardejského, 20 rokov a 11 mesiacov boľševického medzivojnového a 9 rokov a 9 mesiacov povojnového boľševického Ruska. Čiže 33 rokov bol súčasťou národného štátu Ruska a 60 rokov je súčasťou národného štátu Ukrajiny!
História a národnostné zloženie - podtrhnuté a sčítané
Keď si spojíme dohromady fakt, že Rusi sa na Kryme stali národnostnou väčšinou až v máji 1944, s faktom že Krym bol prevedený pod správu Ukrajiny vo februári 1954, vychádza nám šokujúci záver: Krym bol skutočne ruský púhych 9 rokov a 9 mesiacov. Toto je obdobie, na ktorom môže stavať ruská politika, keď hlása, že Krym bol vždy ruský.
Druhý mýtus: Chruščov daroval Krym Ukrajine
Druhým najčastejším mýtom je, že Chruščov, čoby Ukrajinec, daroval Krym Ukrajine. Tento mýtus sa zakladá na dvoch polopravdách.
Po prvé, Chruščov nebol Ukrajinec, ale Rus z oblasti Kurska. Svoju kariéru síce vybudoval na Ukrajine ako jej komunistický vodca od januára 1938 do decembra 1949, s polročným prerušením od marca do decembra 1947, aj ako ukrajinský premiér od februára 1944 do decembra 1947. Nebol však Ukrajincom a na Ukrajinu bol dosadený na základe veľkopanského rozhodnutia z Moskvy.
Po druhé, Chruščov nebol vo februári 1954 vládcom Sovietskeho zväzu, ktorý by si mohol dovoliť darovať Krym Ukrajine. Po smrti Stalina v marci 1953 vznikla v Politbyre šetica mužov, ktorí kolektívne vládli Sovietskemu zväzu: Berija, Molotov, Malenkov, Chruščov, Kaganovič a Bulganin.
Najsilnejší z nich, Lavrentij Berija, po Stalinovej smrti minister vnútra, bol odstránený už v júli 1953 a namiesto neho šesticu doplnil maršál Žukov. Najvážnejším kandidátom na lídra strany a štátu sa stal Georgij Malenkov, ktorý sa po Stalinovej smrti stal premiérom.
Obrázok: kliknutím zväčšiť. Vodcovia ZSSR, ktorí bojovali o moc v "súboji titánov" v rokoch 1953-58. Zľava: Lavrentij Berija, Georgij Malenkov, Vjačeslav Molotov, Nikita Chruščov, Lazar Kaganovič, Nikolaj Bulganin a Georgij Žukov.
Bývalá Stalinova pravá ruka a premiér z rokov 1930-44 Vjačeslav Molotov sa po Stalinovej smrti stal prvým vicepremiérom a znovu aj ministrom zahraničia (predtým 1939-49), zatiaľ čo Nikolaj Bulganin sa stal znovu ministrom obrany (predtým 1947-49) a Lazar Kaganovič bol vicepremiérom. V septembri 1953 si Malenkov neupevnil pozíciu vodcu strany a kompromisným lídrom strany sa stal Nikita Chruščov.
Sovietsky zväz tak mal dvoch lídrov - lídra strany Chruščova a lídra štátu Malenkova. Až vo februári 1955 sa tento súboj čiastočne rozhodol a Malenkov bol vo funkcii premiéra nahradený Bulganinom. Dovtedajší prvý námestník ministra obrany Georgij Žukov tak postúpil na post ministra obrany. V máji 1956 bol z vlády odstránený Molotov za „nesprávnu" politiku voči Juhoslávii.
K ďalšiemu súboju sošlo v júni 1957, keď znovu povstal triumvirát Malenkov-Molotov-Kaganovič a podarilo sa mu zvrhnúť Chruščova z pozície lídra strany. Za pomoci maršála Žukova sa však Chruščovovi v júli podarila odplata a definitívne trojicu Malenkov, Molotov, Kaganovič odstránil z verejného života.
Po vyhratom súboji zostávali už Chruščovovi len dvaja vážni súperi - maršáli Žukov a Bulganin. Žukova v októbri 1957 obvinili z nesocialistického vedenia vojny v minulosti a Bulganin bol zase v marci 1958 jednoducho nevymenovaný za premiéra na ďalšie obdobie. Žukov bol vyhodený z armády a Bulganin degradovaný na generála. V marci 1958 Chruščov konečne získal aj premiérsku funkciu a stal sa vodcom strany i štátu.
Až v marci 1958 sa tak Nikita Chruščov stal jediným vodcom Sovietskeho zväzu, ktorý by si mohol dovoliť „darovať" Krym Ukrajine. Vo februári 1954 to však ešte neplatilo a ZSSR vládla šestica silých mužov - Chruščov, Malenkov, Molotov, Bulganin, Kaganovič a Žukov. Darovanie Krymu bolo kolektívnym rozhodnutím Politbyra a zo šiestich najmocnejších nebol ani jeden Ukrajinec. Chruščov, Molotov, Bulganin a Žukov boli Rusi, Kaganovič bol Žid, Malenkov bol Macedónec a Berija bol Gruzínec.