reklama

Krym bol vždy ruský! Skutočne?

V médiách sa v súvislosti s Krymom vyskytujú dva významné dátumy. Jedným je apríl 1783, keď sa Krym stal súčasťou Ruskej ríše, a druhým február 1954, keď bol Krym prevedený z Ruskej SFSR do Ukrajinskej SSR. Takto zjednodušený pohľad nám okamžite evokuje, že za ostatných 231 rokov bol krym 171 rokov ruský a len 60 rokov ukrajinský. Ešte sa k tomu pridáva informácia, že 60% obyvateľov Krymu sú Rusi, takže nie je čo riešiť. A napokon je tu mýtus, že Krym daroval Ukrajine Chruščov, sám Ukrajinec. Dokonca aj politici často tieto bláboly papagájujú. Avšak pravda je úplne iná.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (70)

Na to, aby bolo možné povedať, že Krym bol ruský, musel by po dlhé historické obdobie spÍňať aspoň dve základné podmienky: musel by patriť k Rusku a súčasne by väčšina miestnych obyvateľov musela byť ruská. Toto je však pravda len podľa ruskej štátnej propagandy. V skutočnosti trvalo najdlhšie historické obdobie, v ktorom by boli tieto dve podmienky splnené - teda najdlhšie obdobie, kedy bol Krym skutočne ruský, presne 9 rokov a 9 mesiacov.Z tých dlhočizných 231 rokov to bolo púhych menej než 10 rokov! Ako je to možné?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Národnostné zloženie Krymu

Pokiaľ sa pozrieme na národnostné zloženie Krymu, to sa v čase významne menilo. V dobe, keď vojská Ruskej ríše vytrhli Krymský chanát z vazalstva od Osmanskej ríše a Krym sa dostal do mocenského vákua medzi Rusmi a Turkami (okolo roku 1770), tvorili Krymskí Tatári 92,6 percenta obyvateľov, zatiaľ čo Rusi 0,0 percent. Počet Rusov výraznejšie narastal až v polovici XIX. storočia, takže tesne po Krymskej vojne (roku 1858) tvorili Krymskí Tatári 73,0% a Rusi 12,6% obyvateľov. V tej dobe sa Ruská ríša začala meniť z mnohonárodnostnej ríše dynastie Romanovcov na národnú monarchiu ruského národa a ruské obyvateľstvo masovo migrovalo do mnohých častí ríše.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Obrázok: kliknutím zväčšiť

Obrázok blogu

V roku 1917, keď bola monarchia zvrhnutá, bol Krym skutočným regiónom menšín, pretože žiadna skupina netvorila väčšinu obyvateľov. Podiel Krymských Tatárov klesol na 28,7%, avšak podiel Rusov bol stále len 41,2%. Za boľševickej vlády sa zmeny národnostného zloženia Krymu spomalili, aj keď kvôli projektu „alternatívneho Izraela" na Kryme výrazne pribudlo židovské obyvateľstvo.

Krym bol v 30. rokoch oficiálne mnohonárodnostnou autonómnou republikou pre Rusov, Krymských Tatárov, Židov, Nemcov a Ukrajincov, pričom Rusi mali 15 okresov a 6 samostatných miest, zatiaľ čo Krymskí tatári 6 okresov, Židia a Nemci po 2 okresy a Ukrajinci 1 okres. Je to stav trochu podobný autonómnej provincii Vojvodina, kde „majú" Srbi 30 okresov a 5 samostatných miest, Maďari 7 okresov a 1 mesto a Slováci 2 okresy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Obrázok: kliknutím zväčšiť a zobraziť legendu

Obrázok blogu

Ešte v roku 1939, na sklonku II. svetovej vojny, tvorili Rusi menej než polovicu obyvateľov, presne 49,6%.

Obrázok: kliknutím zväčšiť

Obrázok blogu

V októbri 1941 však obsadzujú Krym nacisti a ich nadvláda znamená vyhubenie Židov, ako aj zníženie počtu Rusov na Kryme. V apríli 1944 sa vracajú boľševici a napokon v máji 1944 sú z Krymu odsunutí Krymskí Tatári. Súčasne s nimi stalinský režim ukončil aj existenciu nemeckej, bulharskej, gréckej a arménskej menšiny, čím sa Rusi stávajú väčšinovým obyvateľstvom Krymu.

Obrázok: kliknutím zväčšiť

Obrázok blogu

Kam patril Krym v histórii

Krym bol od roku 1793 súčasťou mnohonárodnostnej ríše Romanovcov, podobne ako Fínsko, Poľsko alebo Ukrajina v podobnom období. Až po Februárovej revolúcii v roku 1917, keď od marca do decembra vznikali jednotlivé národnostné republiky, „federatívne spojené" s Ruskom, je možné hovoriť o Rusku ako národnom štáte. Od decembra 1917 do apríla 1919 Krym nebol súčasťou Ruska, ale tvoril rôzne samostatné štátne útvary.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V apríli 1919 sa už súčasťou Ruska znova stal - do novembra 1920 v rámci bielogvardejského, potom až do októbra 1941 v rámci boľševického Ruska. Od októbra 1941 do apríla 1944 bol Krim Generalbezirk de-facto priamou súčasťou nacistickej Tretej ríše (na rozdiel od Ukrajiny alebo Ruska), určenou pre nemeckú kolonizáciu.

Od oslobodenia v apríli 1944 až do odovzdania Krymu Ukrajine vo februári 1954 bol Krym znovu súčasťou Ruskej SFSR. A ostatných 60 rokov je súčasťou Ukrajiny.

Obrázok: kliknutím zväčšiť. Vlajky autonómneho Krymu. Horný rad zľava: Krymská ľudová republika (december 1917-január 1918), Krymská regionálna vláda (apríl 1918-apríl 1919). Druhý rad zľava: Krymská ASSR v r.1921 (Krym ako dvojnárodná autonómia Rusov a Krymských Tatárov; krymskotatársky jazyk ešte oficiálne písaný arabským písmom), Krymská ASSR v r.1928 (krymskotatársky jazyk prechodne oficiálne písaný latinkou). Tretí rad zľava: Krymská ASSR v r.1938 (Krym ako štát Rusov, Krymských Tatárov, Židov, Nemcov a Ukrajincov; krymskotatársky jazyk sa už zapisoval v azbuke), vpravo vlajkaKrymských Tatárov. Dolný rad: vlajka Autonómnej republiky Krym v rámci Ukrajiny po rozpade ZSSR.

Obrázok blogu

Z vyššie uvedeného vyplýva, že Krym bol súčasťou Ruska ako národného štátu dohromady rovných 33 rokov: 9 mesiacov toho demokratického - pofebruárového, 1 rok a 7 mesiacov toho bielogvardejského, 20 rokov a 11 mesiacov boľševického medzivojnového a 9 rokov a 9 mesiacov povojnového boľševického Ruska. Čiže 33 rokov bol súčasťou národného štátu Ruska a 60 rokov je súčasťou národného štátu Ukrajiny!

História a národnostné zloženie - podtrhnuté a sčítané

Keď si spojíme dohromady fakt, že Rusi sa na Kryme stali národnostnou väčšinou až v máji 1944, s faktom že Krym bol prevedený pod správu Ukrajiny vo februári 1954, vychádza nám šokujúci záver: Krym bol skutočne ruský púhych 9 rokov a 9 mesiacov. Toto je obdobie, na ktorom môže stavať ruská politika, keď hlása, že Krym bol vždy ruský.

Druhý mýtus: Chruščov daroval Krym Ukrajine

Druhým najčastejším mýtom je, že Chruščov, čoby Ukrajinec, daroval Krym Ukrajine. Tento mýtus sa zakladá na dvoch polopravdách.

Po prvé, Chruščov nebol Ukrajinec, ale Rus z oblasti Kurska. Svoju kariéru síce vybudoval na Ukrajine ako jej komunistický vodca od januára 1938 do decembra 1949, s polročným prerušením od marca do decembra 1947, aj ako ukrajinský premiér od februára 1944 do decembra 1947. Nebol však Ukrajincom a na Ukrajinu bol dosadený na základe veľkopanského rozhodnutia z Moskvy.

Po druhé, Chruščov nebol vo februári 1954 vládcom Sovietskeho zväzu, ktorý by si mohol dovoliť darovať Krym Ukrajine. Po smrti Stalina v marci 1953 vznikla v Politbyre šetica mužov, ktorí kolektívne vládli Sovietskemu zväzu: Berija, Molotov, Malenkov, Chruščov, Kaganovič a Bulganin.

Najsilnejší z nich, Lavrentij Berija, po Stalinovej smrti minister vnútra, bol odstránený už v júli 1953 a namiesto neho šesticu doplnil maršál Žukov. Najvážnejším kandidátom na lídra strany a štátu sa stal Georgij Malenkov, ktorý sa po Stalinovej smrti stal premiérom.

Obrázok: kliknutím zväčšiť. Vodcovia ZSSR, ktorí bojovali o moc v "súboji titánov" v rokoch 1953-58. Zľava: Lavrentij Berija, Georgij Malenkov, Vjačeslav Molotov, Nikita Chruščov, Lazar Kaganovič, Nikolaj Bulganin a Georgij Žukov.

Obrázok blogu

Bývalá Stalinova pravá ruka a premiér z rokov 1930-44 Vjačeslav Molotov sa po Stalinovej smrti stal prvým vicepremiérom a znovu aj ministrom zahraničia (predtým 1939-49), zatiaľ čo Nikolaj Bulganin sa stal znovu ministrom obrany (predtým 1947-49) a Lazar Kaganovič bol vicepremiérom. V septembri 1953 si Malenkov neupevnil pozíciu vodcu strany a kompromisným lídrom strany sa stal Nikita Chruščov.

Sovietsky zväz tak mal dvoch lídrov - lídra strany Chruščova a lídra štátu Malenkova. Až vo februári 1955 sa tento súboj čiastočne rozhodol a Malenkov bol vo funkcii premiéra nahradený Bulganinom. Dovtedajší prvý námestník ministra obrany Georgij Žukov tak postúpil na post ministra obrany. V máji 1956 bol z vlády odstránený Molotov za „nesprávnu" politiku voči Juhoslávii.

K ďalšiemu súboju sošlo v júni 1957, keď znovu povstal triumvirát Malenkov-Molotov-Kaganovič a podarilo sa mu zvrhnúť Chruščova z pozície lídra strany. Za pomoci maršála Žukova sa však Chruščovovi v júli podarila odplata a definitívne trojicu Malenkov, Molotov, Kaganovič odstránil z verejného života.

Po vyhratom súboji zostávali už Chruščovovi len dvaja vážni súperi - maršáli Žukov a Bulganin. Žukova v októbri 1957 obvinili z nesocialistického vedenia vojny v minulosti a Bulganin bol zase v marci 1958 jednoducho nevymenovaný za premiéra na ďalšie obdobie. Žukov bol vyhodený z armády a Bulganin degradovaný na generála. V marci 1958 Chruščov konečne získal aj premiérsku funkciu a stal sa vodcom strany i štátu.

Až v marci 1958 sa tak Nikita Chruščov stal jediným vodcom Sovietskeho zväzu, ktorý by si mohol dovoliť „darovať" Krym Ukrajine. Vo februári 1954 to však ešte neplatilo a ZSSR vládla šestica silých mužov - Chruščov, Malenkov, Molotov, Bulganin, Kaganovič a Žukov. Darovanie Krymu bolo kolektívnym rozhodnutím Politbyra a zo šiestich najmocnejších nebol ani jeden Ukrajinec. Chruščov, Molotov, Bulganin a Žukov boli Rusi, Kaganovič bol Žid, Malenkov bol Macedónec a Berija bol Gruzínec.

Ladislav Garassy

Ladislav Garassy

Bloger 
  • Počet článkov:  70
  •  | 
  • Páči sa:  14x

Som zanietený občan, ktorému záleží na tom, ako budú žiť naše deti. Inak, politický geograf telom a dušou a priaznivec politickej strany evropani.czTwitter: @LGarassy Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu