Menšiny na sporných územiach Iraku: Turkomani, Jezidi, Šabakovia

Autor: Ladislav Garassy | 11.2.2014 o 1:30 | (upravené 12.2.2014 o 2:27) Karma článku: 6,20 | Prečítané:  2545x

V súvislosti s Irakom počujeme dosť často o sporoch medzi šiitmi a sunitmi, medzi Arabmi a Kurdmi. Vieme, že v iraku vznikla akási trojuholníková deľba moci medzi politickými predstaviteľmi hlavných etnických skupín, kde prezident je Kurd, premiér je arabský Šiita a predseda parlamentu je arabský Sunita, zatiaľ čo každý z nich má dvoch svojich zástupcov z dvoch zostávajúcich skupín. Avšak toto zďaleka nie je úplný politický obraz irackej spoločnosti po páde Saddáma Husajna. Na severovýchode Iraku, medzi irackým Kurdistanom a územiami obývanými arabskými Sunitmi, sa nachádzajú sporné územia, ktoré sú prevažne obývané irackými etnickými menšinami.

Symbolické vyjadrenie jednoty irackých národností: Vpravo hore, potom v smere hodinových ručičiek - Arabi, Kurdi, Fajliovia, Šabakovia, Sabejci-Mandejci, Turkomani, Jezidi, Asýrčania.Symbolické vyjadrenie jednoty irackých národností: Vpravo hore, potom v smere hodinových ručičiek - Arabi, Kurdi, Fajliovia, Šabakovia, Sabejci-Mandejci, Turkomani, Jezidi, Asýrčania.Iracká rada národností.

Menšiny ako Turkomani, Asýrčania, Fajliovia, Jezidi, Šabakovia, Kakajovia a Badžaláni tvoria akési nárazníkové pásmo medzi kurdským a arabským živlom v Iraku. Žiť v nárazníku nie je jednoduché. Na jednej strane sa o ich územia usilujú Kurdi i Arabi. Na druhej strane, tieto menšiny trpia nejednotou a vnútornými bojmi o svoje politické smerovanie. Určitou nádejou pre nich sa stalo rozhodnutie irackej vlády z 21. januára tohto roku o zriadení dvoch nových provincií pre Turkomanov a jednej spoločnej pre Jezidov, Šabakov a Asýrčanov.

Pretože tzv. „sporné územia" predstavujú jednu z najdôležitejších a súčasne najkontroverznejších politických otázok nového Iraku, je užitočné si ich obyvateľov aspoň stručne priblížiť.

 

Obrázky: kliknutím zväčšiť.

TransitZone_nodetail_ethnic_33.pngTransitZone_detail_ethnic_33.png

 

Kurdi a ich príbuzní

Fajliovia, Jezidi, Šabakovia, Kakajovia a Badžaláni sú etniká blízke Kurdom. Na jednej strane, prevažná väčšina Kurdov vyznáva sunitský islam, vrátane jeho šafijskej právnej školy - to ich odlišuje od arabských Sunitov vyznávajúcich hanafitskú právnu školu. Kurdi väčšinou patria k súfijským (dervišským) bratstvám Nakšbandíja a Kadiríja. Na severe hovoria kurdským jazykom Kurmanží (badinánčina), na juhu zase jazykom Kurdí (soránčina), ktoré sú obidva príbuzné iránskej perzštine.

Jezidi síce tiež hovoria jazykom Kurmanží, ich viera - jezidizmus - je však veľmi špecifická. Je založená nielen na prvkoch islamu a kresťanstva, ale najmä jarsanizmu - starokurdského náboženstva, ktoré historicky vychádza zo staroperzského učenia Zarathuštru - zoroastrizmu. Náboženským strediskom jezidov je Lališ v okrese Šíchán východne od Mósulu.

 

Obrázok:

Vľavo hore: Komplex náboženských svätýň v centre jezidizmu, dedine Láliš v okrese Šíchán. (Sandrine Alexie)

Vpravo hore: Svätý prameň Zamzam, jeden z cieľov pútnikov v Láliši. (Sandrine Alexie http://www.fotopedia.com/albums/rRITK2wFIug/entries/YZtoZXP28vo/photos)

Vľavo dole: Mir Tahsin Beg, vodca svetového jezidizmu. (http://www.ekurd.net/mismas/articles/misc2013/2/state6828.htm)

Vpravo dole: Jezidský duchovný tanec. (http://www.yeziditruth.org/yezidi_religious_tradition)

Yezidi_mosaic_500.png

 

Na druhej strane, Fajliovia, Šabakovia, Kakajovia a Badžaláni hovoria osobitnými kurdskými jazykmi. Na rozdiel od jazyka Fajliov, jazyky Šabakov, Kakajov a Badžalánov sú pod určitým tureckým vplyvom a občas sa označujú súhrnným názvom Goráni.

Fajliovia, rovnako ako Lakkiovia na iránskej strane hranice´v provinciách Ílám a Kermánšáh, vyznávajú šiitskú vetvu islamu a jej džafarijskú právnu školu, podobne ako arabskí Šiiti a iránski Peržania. Fajliovia a Lakkiovia sú prechodnou skupinou medzi Kurdmi a ich južnými susedmi - Lurami.

Aj Šabakovia sa väčšinou hlásia k šiitskému islamu, avšak s určitými modifikáciami. Kakajovia a Badžaláni vyznávajú náboženstvo Ahl-e Haq, vychádzajúce zo starokurdského jarsanizmu. Významným pútnickým miestom jarsanizmu je Hawar v okrese Halabdža v irackom Kurdistane.

 

Obrázok: vľavo - zhrmaždenie Šabakov, vpravo - Kakajovia a ich náboženský symbol.

Shabak_Kakai_men_500.png

 

Pre úplnosť treba spomenúť poslednú kurdskú skupinu, príslušníci ktorej ale žijú len v Turecku - Zazov. Zazovia majú tiež jazyk podobný Šabakom, Kakajom a Badžalánom, avšak vyznávajú vetvu šiitského islamu známu ako alevizmus, ktorá bola tiež pod silným vplyvom jarsanizmu a kresťanstva.

Kurdi považujú všetkých spomenutých šesť skupín za súčasť kurdského národa, avšak ich sebaidentifikácia je často odlišná. Na jednej strane, Šabakovia a Fajliovia sa často hlásia k vlastnej národnosti a vo voľbách podporujú vlastné politické strany. Na strane druhej, Kakajovia i Zazovia sa dosť často hlásia k Turkomanom, zatiaľ čo Badžaláni ku Kurdom.

Politickými reprezentantmi Fajliov sú strany Islamské zhromaždenie irackých Fajliov pod vedením Mukdáda al-Bagdadího a Islamský zväz Fajlijských Kurdov Thájira al-Fajlího. Obidve sa zúčastňujú politickej súťaže po boku strán arabských Šiitov. Ich zástupkyňa Suhajla Abed Džaafar bola ministerkou pre utečencov v al-Džafarího Prechodnej vláde (2005-06) a Abdul Samad Rahman Sultán túto funkciu zastával v prvej al-Malikího vláde (2006-10). Vo vláde Kurdistanu v rokoch 2006-09 reprezentovali Fajliov Hajdar Šech Ali ako minister telekomunikácií a Madhat Mandalawy ako minister pre provinčné záležitosti.

Najvplyvnejšiou politickou stranou Jezidov je Jezidské hnutie za reformu a pokrok vedené Amínom Farhanom Džedžo. Vo vláde Kurdistanu sedeli v rokoch 2006-09 Jezidovia Dachil Sajed Kásim  a Mahmúd Eido ako ministri pre provinčné záležitosti. V rokoch 2009-12 zastupoval Jezidov kurdistanský minister poľnohospodárstva Džamil Slejman Hajder.

Záujmy Šabakov predstavuje najmä Šabakské demokratické zhromaždenie, ktoré vedie Hunaina al-Kaddo.

 

Obrázok: zástavy politických hnutí menšín.

Horný rad zľava: Šabakovia, Jezidi. Dolný rad zľava: Zazovia, Turkomani.

ff_Shabak_Yezidi_Zaza_Turkoman_500.png

 

Turkomani

Turkomani, označovaní niekedy aj ako Turkméni, sú tureckojazyčné obyvateľstvo, ktoré tvorí nárazníkovú zónu medzi Kurdistanom a susednými arabskými a tureckými územiami v Iraku, Sýrii, Turecku a Iráne. Jedná sa prevažne o potomkov turkotatárskych kmeňov v izolovanej východnej Anatólii, Azerbajdžane a Mezopotámii, ktorí sa na toto územie presúvali zo strednej Ázie najmä v X.-XV. storočí.

Tieto kmene vytvorili na Blízkom Východe niekoľko obrovských ríší - v X.-XII. storočí Ghaznavidská, Seldžucká a Chorezmská v Iráne a jeho okolí, v XI.-XIV. storočí Seldžucká ríša Rúm v dnešnom Turecku, v XIII.-XVI. storočí Mamelucká rúša v Egypte a Sýrii, v XIV.-XX. storočí Osmanská ríša a v XVIII.-XIX. storočí Mamelucká ríša v Iraku. Potomkovia týchto kmeňov sa politicky zjednotili s príslušníkmi osmanskej štátnej správy v spomenutách oblastiach.

Jazyk Turkomanov je príbuzný azerbajdžanskému. Spolu s jazykmi Asýrčanov a Arménov, je ich jazyk podľa článku 4 irackej ústavy ďalším úradným jazykom Iraku popri arabčine a kurdčine.

V Iraku sa Turkomani hlásia prevažne k sunitskému alebo šiitskému islamu. V Sýrii a Turecku sa hlásia k alevizmu - zvláštnej vetve šiitského islamu. Špecifickým prípadom sú irackí Kakajovia, ktorí hovoria jedným z kurdských jazykov a vyznávajú jarsanizmus, avšak politicky sa často hlásia tiež k Turkomanom, podobne ako alevitskí Zazovia v Turecku.

Hlavné politické sily reprezentujúce irackých Turkomanov sú sunitský Iracký turkménsky front a šiitský Islamský zväz irackých Turkomanov. Sunitský Iracký turkménsky front vedie Sadettin Ergeč. Jeho zástupca Rašád Mandan Omar bol v Alláwího Dočasnej vláde (2003-05) ministrom vedy a techniky. Sondul Čapúk bola členkou Irackej Dočasnej vládnej rady (2003-05). Turhan Abdullah Mufti je ministrom pre provinčné záležitosti v druhej al-Malikího vláde (2010-14).

Šiitský Islamský zväz irackých Turkomanov vedie Abbás al-Bajatí. Jeho podpredseda Džasim Mohammed Džafer bol ministrom stavebníctva v irackej al-Džafarího Prechodnej vláde (2005-06) a je ministrom mládeže a športu v prvej i druhej al-Malikího vláde (2006-14).

Nezávislí politici Widad Churšid Osman a Abdul Latif Bandar Oglu zastávali v rokoch 2006-09 posty ministrov obchodu a priemyslu, resp. pre provinčné záležitosti v Kurdistane. V dnešnej kurdistanskej vláde je ministrom obchodu a priemyslu Sinan Abdulchalk Ahmed Čelebi.

 

Obrázok: politickí predstavitelia menšín.

Hore zľava: Mukdád al-Bagdadí a Thájir al-Fajlí (Fajliovia).

V strede zľava: Amín Farhan Džedžo (Jezidi) a Hunain al-Kaddo (Šabakovia).

Dole zľava: Sadettin Ergeč (sunitskí Turkomani) a Abbás al-Bajatí (šiitskí Turkomani).

Minority_politicians_mosaic.png

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?