USA a Rusko – zradcovia nášho spojenectva

Autor: Ladislav Garassy | 3.7.2013 o 2:06 | (upravené 3.7.2013 o 2:17) Karma článku: 9,17 | Prečítané:  936x

My Európania sme pod útokom zo všetkých strán! Dokonca aj od našich spojencov a partnerov! Mali by sme sa konečne prestať tváriť ako fackovací panáci a začať sa brániť. Inak vyzeráme pred svetom smiešne. Na čo myslím? Na to, ako si z nás Američania a Rusi ukrajujú, ako zo salámy. Len v ostatných dňoch dva príklady.

Rusko-americké priateľstvo ponad naše hlavy: o nás, bez násRusko-americké priateľstvo ponad naše hlavy: o nás, bez náshttp://sultanknish.blogspot.cz, v perexe http://us-russia.org

Vláda USA: Spojenec a zradca

     Prvý príklad: ukázalo sa, že Američania nás všetkých špehujú. Podľa denníkov The Washington Post a The Guardian si pán Obama a jeho National Security Agency čítajú naše chaty a odpočúvajú naše rozhovory na Skype a Paltalk. Čítajú si naše SMS-ky a odpočúvajú naše telefonáty na iPhonoch firmy Apple. Čítajú si naše e-maily na Googlovom mailboxe gmail.com, na Microsoftskom mailboxe Hotmail.com i na mailboxe Yahoo. Sledujú, čo si vyhľadávame na vyhľadávačoch Google i Yahoo, špehujú naše statusy, chaty a lajky na Facebooku. Sledujú, aké správy, blogy a tematické fóra si čítame na rôznych servroch spoločnosti AOL. Aké destinácie si vyhľadávame na Google Maps a na Bing Maps firmy Microsoft, aké texty si prekladáme v Google Translatore. Aké videá dávame na YouTube, čo si tam prehrávame, čo sa nám páči a čo nepáči.

     A mnoho ďalších vecí, ktoré podľa denníka The Guardian poskytuje deväť špičkových amerických technologických firiem - Microsoft, Google, Yahoo, Facebook, YouTube, Skype, Apple, AOL (včetne Engadget) a Paltalk - ale zrejme aj ďalšie firmy. Dostávame sa do orwellovskej situácie, avšak nestačí, že nás sleduje vlastný štát, čo by sme ešte ako vlastenci strpeli. Horšie je, že nás sledujú cudzie mocnosti a náš vlastný štát, poťažmo Európska únia, nie sú schopní a ani ochotní vlastných občanov obrániť.

     Akoby drzosti nebolo dosť, vyšiel na svetlo sveta ďalší škandál - podľa nemeckého denníka Der Spiegel a podľa predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza pán Obama špehuje aj Európsky parlament a Európsku komisiu! Zákonodárny a exekutívny orgán nás všetkých, Európanov! Nehovoriac o špehovaní veľvyslanectiev našich spriatelených štátov - Česka, Talianska, Francúzska a ďalších. Za normálnych okolností by to bol dôvod na dočasné prerušenie diplomatických a obchodných vzťahov, ak nie na ešte krajnejšie prostriedky. My však robíme pravý opak - vytvárame s nimi zónu voľného obchodu!

     Politická korektnosť nás odučila nazývať veci pravými menami. Ako sa nazýva spojenec, ktorý zradí? No predsa zradca! Vláda Spojených štátov amerických sa správa ako zradca a tak by s ňou malo byť zaobchádzané. A ak sú pravdivé tvrdenia The Washington Post a The Guardian, ako zradcovia sa správa aj spomenutých deväť špičkových technologických firiem. Ponúka sa otázka, či by potom niektorí Európania pracujúci vo vyššom manažmente týchto firiem nemali byť obvinení za spoluprácu s cudzou mocnosťou. Je tu niekoľko trestných činov, ktoré by sa dali na pôsobenie spomínaných firiem a ich vyšších manažérov použiť - vyzvedačstvo, sabotáž, atď.

Vláda Ruska: ďalej krája našu salámu

     Druhý príklad: na terajšom zasadnutí Parlamentného zhromaždenia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v Istanbule predložila ruská delegácia návrh rezolúcie, ktorá by nám prikazovala, ako sa máme správať k cudzincom. Návrh rezolúcie požaduje, aby ľudia bez občianstva získali občianstvo hostiteľskej krajiny. V minulosti to bol prípad boľševického Ruska. Boľševici presídlili stotisíce Lotyšov do iných častí ríše a namiesto nich tam nasťahovali stotisíce Rusov - dnes tvoria 40 percent obyvateľov dvaapolmiliónového štátu a naprostú väčšinu obyvateľov v jednom zo štyroch regiónov - Latgalsku.

     Do budúcnosti si predstavme situáciu, že nejaký štát s imperiálnymi ambíciami - napríklad Čína, Rusko alebo Turecko - pomocou svojich tajných služieb presťahuje na územie členského štátu Európskej únie niekoľko stotisíc svojich obyvateľov a potom im zruší občianstvo. Podľa logiky ruského návrhu rezolúcie OBSE by potom členský štát Únie mal povinnosť im dať občianstvo.

     Ak to nejde cez súčasnú generáciu, určite to pôjde cez ich deti! Ďalšie dva body návrhu rezolúcie preto požadujú, aby ich deti dostali automaticky občianstvo štátu EU, v ktorom sa narodili. Takáto povinnosť by úplne zbavila Európsku úniu a jej členské štáty suverenity v otázke, komu majú a komu nemajú priznať občianstvo. Ak si to predstavíme v súvislostiach, dôsledkom môže byť až ohrozenie existencie európskeho politického systému a európskej kultúry.

     Takmer tridsť štátov subsaharskej Afriky - a nejedná sa len o Somálsko, Kongo či Mali - je uväznených v rôznych pasciach, ktoré analytik Paul Collier označuje ako pasca konfliktu, pasca nadbytku nerastných surovín, pasca vnútrozemskej polohy a pasca malého štátu. Táto spodná miliarda nezachytila vlak rozvoja, na ktorý naskočila veľká časť rozvojových štátov v ostatných dvoch desaťročiach. Veľká časť ich obyvateľov si neželá nič iné, než za akýchkoľvek okolností dostať seba alebo aspoň svoje deti do zeme zasľúbenej - do Európy.

     V Ázii zase žijú desiatky miliónov ľudí tesne nad hladinou mora - napríklad v Bangladéši, v Indonézii a ďalších štátoch. Globálne zmeny klímy môžu zdvihnúť hladinu mora o niekoľko desiatok centimetrov až metrov. Títo obyvatelia stratia svoje životné prostredie, zdroje svojej obživy, často i svoje komunity a svojich blízkych. Spomenieme si na tsunami na Vianoce roku 2004, ktoré z minúty na minútu zlikvidovalo 200 tisíc zo štyroch miliónov obyvateľov autonómneho štátu Aceh na severe ostrovu Sumatra? Akoby na Slovensku z minúty na minútu zmizol každý dvadsiaty človek -celé Košice alebo celé horné Pohronie včetne Brezna, Banskej Bystrice a Zvolena! Ak sa hladina oceánu zdvihne, môžu sa úplne rozpadnúť štátne štruktúry týchto štátov a desiatky miliónov obyvateľov budú chcieť do zeme zasľúbenej - do Európy!

     Či už ide o africké štáty chytené v jednej alebo niekoľkých pasciach, alebo o ázijské štáty ohrozené zvýšením hladiny oceánu, problém imigrantov môže Európu ohroziť v jej základoch. Predstavme si v tejto súvislosti povinnosti, ktoré nám chce vnútiť Rusko v rámci navrhovanej
rezolúcie OBSE. Ak majú politické reprezentácie členských štátov Európskej únie rozum, mali by OBSE zbaviť práva rozhodovať o otázkach imigrantov a štátneho občianstva.

Ekonomický nátlak a mäkká sila

     Postup Ruska voči členským štátom Európskej únie je premyslený a trpezlivý. História ostatných rokov ponúka niekoľko flagrantných akcií proti Európe. Asi najznámejšou je tzv. plynová kríza z januára 2009. Po prerušení ruských dodávok plynu cez Ukrajinu sa v mrazivej zime obyvatelia niekoľkých balkánskych štátov vrátane Bulharska, Macedónska, Srbska a Bosny ocitli bez kúrenia a továrne bez energie. Po tom, čo české predsedníctvo Európskej únie predviedlo, ako vôbec nedorástlo na úroveň vodcovstva v Európe, až lídri Bulharska, Srbska a Slovenska, prosiaci na kolenách ruského vodcu Putina, dosiahli obnovenie dodávok. Ďalšími príkladmi ruskej protieurópskej politiky používajúcej salámovú metódu sú dohody Ruska s niektorými členmi EÚ proti iným členom EÚ na výstavbe plynovodov North Stream a South Stream, či rozsiahla ruská privatizácia balkánskych energetických distribučných firiem, predovšetkým v Srbsku.

     Ruský postup rozkladajúci Európu sa prejavuje nielen v silových akciách, ale aj v pôsobení tzv. mäkkej sily, napríklad športu. Vezmime si ruský imperialistický projekt na nenápadné získanie sympatií a nekritického obdivu Európanov voči Rusku - Kontinentálnu hokejovú ligu. Európska únia, ktorá obsahuje štyri zo siedmich najúspešnejších hokejových národov sveta - Švédov, Fínov, Čechov a Slovákov - a päť z deviatich najsilnejších hokejových líg na svete - českú, švédsku, nemeckú, fínsku a slovenskú - je trhaná na kusy a protagonisti ruskej KHL postupne zapúšťajú korene najprv v Rige, potom v Poprade, Prahe, Bratislave a Záhrebe. Občania Európskej únie tak postupne a nenápadne získavajú obrovský a nekritický obdiv voči ruskému hokeju a zabúdajú, že hokejová liga Európskej únie na báze líg Švédska, Fínska, Česka, Nemecka, Slovenska, Lotyšska (a prípadne Švajčiarska) by mohla byť najsilnejšou ligou sveta. V tejto súvislosti sa natíska otázka, či to nebol práve ruský zákulisný lobying v Medzinárodnej federácii ľadového hokeja IIHF, ktorý spôsoboval v minulosti bojkot IIHF voči vzniku profesionálnej hokejovej ligy na území Európskej únie.

Je na čase začať sa brániť

     Protieurópska politika nášho spojenca z NATO - Spojených štátov amerických, a nášho partnera z OBSE a Rady Európy - Ruska, nadobúda nehoráznych rozmerov. Čo je ešte horšie, tieto dve veľmoci nám nad našimi hlavami rokujú metódou o nás bez nás. Ukázalo sa to nielen v americko-ruských rokovaniach o bývalom zamestnancovi americkej Národnej bezpečnostnej agentúry Edwardovi Snowdenovi. V dobe, keď Česko a USA rokovali o americkom radare pri Prahe, sa Američania s Rusmi dohodli na ruských inšpekciách bez toho, aby sa opýtali na názor Česka. Naši spojenci a partneri tak pravidelne páchajú proti nám, Európanom, zradu bez toho, aby to našich vrcholových predstaviteľov zaujímalo.

     Našim spojencom a partnerom vládnu vládcovia, akých si určite zaslúžia. Putinov záznam siaha od vojnových zločinov v Čečensku až po podporu tých najhorších režimov vo svete, vrátane Asadovej Sýrie, Afewerkiho Eritrey, Alijevovho Azerbajdžanu, Bašírovho Sudánu, Rahmonovho Tadžikistanu a Saddámovho Iraku. Za dva najväčšie „úspechy" Obamu zase možno zaradiť špehovanie spojencov v Európe a bombardovanie bezbranných civilistov bezpilotnými lietadlami v Pakistane, Afganistane a Jemene. My Európania si však zaslúžime lepších vodcov.

     Pýtajme sa našich vodcov doma i v Európskej únii, kedy začnú podnikať kroky proti nášmu zneužívaniu Američanmi a Rusmi. Kedy zabezpečia, aby sme sa mohli voči týmto aktom zrady brániť? Kedy začnú budovať svojbytnú armádu a tajné služby Európskej únie, miesto aby nám predpisovali, akými žiarovkami smieme svietiť a aké banány smieme jesť? A nakoniec sa pýtajme aj sami seba. Kedy začneme voliť vodcov, ktorí sú toho schopní? Kedy naučíme svoje deti, aby na sociálnych sieťach nevyzrádzali všetko o sebe i svojich príbuzných? Kedy prestaneme na sociálnych sieťach dobrovoľne informovať o každom našom pohybe a zverejňovať fotky našich detí? Len ak sa budeme snažiť odpovedať na tieto otázky, začneme sa posúvať k bezpečnejšej budúcnosti v Európe.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?