Pán prezident, prečo vyrábate Slovensku blamáž?

Autor: Ladislav Garassy | 8.3.2013 o 3:03 | (upravené 8.3.2013 o 12:46) Karma článku: 16,10 | Prečítané:  2236x

Predvčerom sa v brnenskej vile Tugenhat odohrala epizóda, ktorá podľa môjho názoru spôsobila medzinárodný škandál a poškodenie dobrého mena Slovenskej republiky. Slovenský prezident Gašparovič udelil najvyššie štátne vyznamenanie, Rad bieleho dvojkríža prvej triedy, Václavovi Klausovi, dosluhujúcemu českému prezidentovi, proti ktorému český senát odštartoval proces impeachmentu. Pýtam sa spoluobčanov: Existuje procedúra, ktorou by bolo možné v budúcnosti Klausovi toto vyznamenanie odobrať?

Rad bieleho dvojkríža I. triedyRad bieleho dvojkríža I. triedysk.wikipedia.org

Odhliadnuc od formy - je nechutné, ak politikovi s úplne pošramotenou povesťou odovzdá náš prezident v predposledný deň jeho mandátu „odstupné" vo forme najvyššieho štátneho vyznamenania. Dôležitejší je však obsah - kto je vlastne dnes už bývalý prezident Václav Klaus?

V deväťdesiatych rokoch veľký priateľ mladých dravých washingtonských neoliberálnych makroekonómov, ktorí napriek poučeniu z Chile takmer spôsobili hospodársky kolaps nejednej východoeurópskej a postsovietskej krajiny. Obdivovateľ cudzích mocností - Ruska, Spojených štátov a Číny - a politický priateľ lídrov s pochybnou povesťou - George Busha ml., Vladimira Putina a poľského prezidenta Lecha Kaczyńského v blahej pamäti.

Pithartovu úspešnú privatizáciu mladoboleslavskej Škodovky, dnešného motora českej ekonomiky, zavrhol. Po roku 1992 sa postaral o odstránenie reformátorov právneho systému Česka okolo expremiéra Petra Pitharta na vedľajšiu koľaj, aby moderné zákony právneho štátu nestáli v ceste rýchlej a neprehľadnej privatizácii. Stal sa tak symbolicky otcom najväčších českých tunelárov, ako napr. Viktor Kožený, ktorí sa dnes skrývajú v daňových rajoch. Človek, pre ktorého špinavé peniaze neexistujú. Niektorí ľudia dodnes tvrdia, že sa stali obeťami kšeftovania s lustráciami počas jeho premiérovania.

Je dodnes nezodpovedanou otázkou, nakoľko férove sa pri hospodárskom rozdeľovaní Československa vysporiadal s vtedajším „výkvetom" slovenskej politiky a ekonómie - Vladimírom Mečiarom, Rudolfom Filkusom, Michalom Kováčom, Romanom Hofbauerom a ďalšími. Jeho vláda kládla polená pod nohy Slovákom na území Českej republiky. V polovici 90. rokov sa snažil rozbiť Visegrádsku skupinu a otáľal s prihláškou Česka do Európskej únie. Počas svojho prezidentovania vytvoril v Českej republike atmosféru neznášanlivosti, nenávisti k Francúzsku, Nemecku a ďalším členom Európskej únie. Politická kultúra sa v dobe jeho prezidentovania - počas vlád Grossa, Paroubka, Topolánka a Nečasa - dostala na úroveň balkánskych štátov.

Používal lož ako pracovnú metódu. Známa je jeho metóda diskusie, keď si vymýšľa názor svojho protivníka, ten vymyslený názor napadne a úplne tak znemožní svojho spoludiskutujúceho. Takto odpísal jedného z najvýznamnejších českých ekonómov Valtra Komárka i svojho koaličného partnera Daniela Kroupu. Vykonštruoval legendu o tzv. „Sarajevskom atentáte": svoje zaslúžené odvolanie z čela vlády za škandál s mafiánskym  financovaním ODS podal verejnosti ako sprisahanie na svoju osobu zo strany „politických zapredancov" - Pilipa, Rumla, Marvanovej a Karáska, ako aj ich spojencov - Luxa z KDU-ČSL, Kalvodu a Kroupu z ODA a z pozadia režírované prezidentom Václavom Havlom. Médiám vsugeroval, že jeho impeachment zahájený senátom poškodzuje dobré meno Českej republiky v zahraničí. Jedná sa o vrchol drzosti: nie jeho opakované porušovanie ústavy poškodzuje Českú republiku, ale spravodlivý trest?

Klaus je politickým otcom českých politikov s pochybnou povesťou - tzv. kindermanažmentu ODS - Ivana Langera obviňovaného zo stykov s podsvetím a z rozloženia českej polície, Pavla Béma obviňovaného zo stykov s pražským podsvetím a z ilegálnej ekonomickej činnosti na pražskom magistráte a v pražskom dopravnom podniku, Vlastimila Tlustého, ktorý rozbil poslanecký klub ODS a tým položil vládu v polovici českého predsedníctva EU, Jana Zahradila, ktorý sa dobrovoľným vystúpením ODS z Európskej ľudovej strany zaslúžil o medzinárodnú izoláciu českej pravice, Marka Bendu, ktorý viedol ústavno-právny výbor parlamentu s neexistujúcim titulom z plzenských práv, Petra Nečasa, premiéra najmenej dôveryhodnej ponovembrovej českej vlády a Miroslavy Němcovej, ktorá zaviedla praktiky prítomnosti ozbrojených policajtov na rokovaní snemovne a predsedkyne toho parlamentu , ktorý túto vládu podporuje. Ideologický otec neoliberálnych extrémistov okolo Petra Macha a Strany slobodných občanov a sekty ekonómov okolo Centra pre ekonomiku a politiku (CEP).

Politicky podporoval Víta Bártu, majiteľa strany Věci veřejné - politického krídla najväčšej českej súkromnej bezpečnostnej agentúry ABS, ktorej politici boli podozriví z korupcie a špehovania politických konkurentov. Podporoval krajne pravicového politika Ladislava Bátoru v jeho zotrvaní vo funkcii poradcu ministra školstva.

Za riaditeľa politického odboru Kancelárie prezidenta si vybral Ladislava Jakla, pravdepodobne evidovaného vo zväzkoch ŠtB, ktorý je typickým predstaviteľom českej politickej žumpy. Klausov vicekancelár a bývalý hovorca Petr Hájek sa preslávil spochybňovaním Darwinovej evolučnej teórie a vo svojej knihe Smrt v sametu označil Václava Havla za Satanovho služobníka a apoštola fašistického korporativizmu. Úrovni politickej kultúry nepridala ani Klausova SMS v tohtoročnej prezidentskej kampani, že by v prípade zvolenia Schwarzenberga za prezidenta uvažoval o emigrácii.

A jeho politická kariéra? Síce ho mnohí priaznivci považujú za najúspešnejšieho ponovembrového českého politika, v skutočnosti to však nebola žiadna sláva. Jeho vládna koalícia neuspela vo voľbách v roku 1996 a udržala sa pri moci len ako menšinová vláda s tichou podporou Zemanovej ČSSD. Svoje druhé funkčné obdobie však nebola schopná dovládnuť a Klaus bol odvolaný z funkcie premiéra. Svojím netolerantným postojom ku koaličným partnerom dal Česku do vienka neschopnosť koalične vládnuť a svojich politických oponentov sa pokúšal odstrániť a menšie strany zlikvidovať zavedením väčšinových prvkov do volebného systému, s ktorými narazil u ústavného súdu.

V rokoch 1998-2002 bol spoluautorom tichej koalície medzi Zemanovou ČSSD a svojou ODS, známej ako „Opoziční smlouva" alebo skrátene „Oposmlouva". Ako líder opozície sa v nej zaviazal k tichej podpore menšinovej vlády, za čo bol odmenený postom predsedu parlamentu a jeho ODS tučne platenými postmi v správnych radách podnikov s účasťou štátu. Mladej českej politike tak vložil do vienka úplne zvrátené vnímanie roly politickej opozície.

V roku 2003 bol zvolený za prezidenta len vďaka ad-hoc koalícii ODS a komunistov. Zlegitimizoval vstup komunistov do najvyšších poschodí českej politiky. V roku 2008 bol druhýkrát zvolený za prezidenta za škandálnych okolností vydierania poslancov a senátorov.

Počas svojej prezidentskej funkcie neúnavne porušoval ústavu. Až do rozhodnutia ústavného súdu po Paroubkovom podaní sa snažil vláde diktovať jej zahraničnú politiku. V rozpore s ústavou odmietal vymenovať Grossovu vládu. Odmietal podpísať ratifikáciu medzinárodných zmlúv schválených oboma komorami parlamentu. Odmietal kompromis so senátom na predkladaní kandidátov na sudcov ústavného súdu. Odmietol vymenovať riadne zvolených sudcov. A svoju podvratnícku činnosť korunoval novoročnou amnestiou pre páchateľov najzávažnejších hospodárskych zločinov. Amnestiou, o ktorej doručení na úrad vlády kvôli protipodpísaniu premiérom neexistujú žiadne doklady.

Tento človek bol odmenený naším prezidentom najvyšším štátnym vyznamenaním Slovenskej republiky. Úprimne sa za to hanbím. Dúfam, že sa v budúcnosti nájde procedúra, ktorá by mu toto vyznamenanie mohla odňať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?