Oslobodia líbyjský Tripolis menšinoví Berberi?

Autor: Ladislav Garassy | 8.6.2011 o 1:23 | (upravené 8.3.2012 o 1:46) Karma článku: 2,93 | Prečítané:  1057x

Vývoj v Líbyi od 1. júna ukázal, že zatiaľ čo na dvoch "arabských" frontoch - na východnom na hraniciach medzi Cyrenajkou a Tripoliániou pri Adždábiji i na strednom pri Misuráte - sa vedie vleklý konflikt, na západnom "berberskom" fronte v pohorí Nafusa dochádza k podstatným zmenám. Kým mestá Nalut a Zintán sa Kaddáfího loajalistom nepodarilo počas troch mesiacov obliehania nikdy dobyť, berberským povstalcom sa 2. júna po piatich dňoch podarilo znovu obsadiť mesto Jafrán.

Mapa Tripolitánie na severozápade Líbye. Na južnej strane je pohorie Nafusa obývané Berbermi s mestami Nalut, Zintán, Jafren a Gharján. Na východe je mesto Misuráta v rukách opozície a mesto Bani Walíd - sídlo kmeňa Warfalla.Mapa Tripolitánie na severozápade Líbye. Na južnej strane je pohorie Nafusa obývané Berbermi s mestami Nalut, Zintán, Jafren a Gharján. Na východe je mesto Misuráta v rukách opozície a mesto Bani Walíd - sídlo kmeňa Warfalla.en.wikipedia.org

Berberi postupujú na strategický Gharján

      Povstalecké jednotky pod velením veliteľa Hadždž Usámu a Dočasnej vlády v Zintáne, ktorá je v podstate nezávislá na Prechodnej národnej rade v Benghází, definitívne ovládajú hraničný prechod do Tuniska vo Wazzíne a komunikačné trasy od tuniskej hranice cez mestá Nalut a Zintán až do Jafránu. Majú tak pod kontrolou väčšinu pohoria Nafusa (nazývaného tiež Západné hory) s výnimkou ich najväčšieho mesta na ich východnom výbežku - Gharjánu. Práve Gharján je strategicky kľúčová križovatka. V západo-východnom smere je dôležitý pre povstalcov: spája berberské povstalecké územie s mestom Bani Walíd, hlavným strediskom najväčšieho líbyjského kmeňa Warfallov, ktorí tvorili jeden z troch najdôležitejších kmeňov v štruktúrach Kaddáfího režimu a ktorí od februára zaujali v občianskej vojne neutralitu. V severo-južnom smere je Gharján kľúčový pre Kaddáfího režim: spája hlavné mesto Tripolis a Kaddáfím ovládanú pobrežnú Tripolitániu s južným púštnym regiónom Fezzán, kde miestni arabskí Beduíni, berberskí Tuaregovia a černošskí Tibuovia stále podporujú diktátora.

 

Politika Turecka a organizácia povstania Warfallov

      Ak by sa berberským povstalcom podarilo pokračovať v ofenzíve na východ a obsadiť Gharján, bol by to zásadný signál pre kmeň Warfallov k tomu, aby otvorene povstali. Ich stredisko Bani Walíd leží na pol ceste medzi berberským povstaleckým pohorím Nafusa a pobrežným povstaleckým veľkomestom Misuráta. V dňoch 28.-29. mája prebehla v tureckom Istanbule konferencia významných predstaviteľov kmeňa Warfalla, včetne exulantov, disidentov i činiteľov Kaddáfího režimu. Účastníci konferencie sa dohodli na povstaní proti Kaddáfímu a v reakcii na to jednotky Kaddáfího režimu podnikli na prelome mája a júna brutálnu policajnú akciu v meste Bani Walíd. Kmeňový náčelník Mansúr Chaláf sa snaží svoj kmeň manévrovať v neutralite tak, aby Warfallovia v prípade víťazstva režimu i opozície neprišli o všetko.

 

Warfallovia môžu oddeliť kmeň Kaddáfa od Kaddáfího. Severozápadný front?

      Pokiaľ však berberská opozícia dobije Gharján, môžu Warfallovia konečne povstať a prepojiť tak povstalecké územie - od prístavu v Misuráte až po hranice s Tuniskom vo Wazzíne. To by mohol byť zásadný obrat v občianskej vojne. Jednak by povstalci odrezali hlavné mesto a pobrežnú Tripolitániu od loajálneho južného púštneho regiónu Fezzán, súčasne by ale presekli kostru Kaddáfího režimu: spojenie medzi hlavným mestom Tripolis a regiónom Sirty, domovského regiónu diktátora Kaddáfího. V oblasti Sirty sídlia dva najloajálnejšie kmene režimu, Kaddáfího kmeň Kaddáfa a kmeň Magarha. Silu týchto kmeňov dokazuje, že po obidvoch bitkách o Sirtu, ako 5.-13. marca, tak aj 28.-30. marca, dokázali východnú opozíciu vytlačiť v priebehu niekoľkých dní od Sirty cez Bin Džawád, Rás Lanúf a Bregu až po Adždábiju, teda o takmer 400 kilometrov. Oblasť Sirty by sa obsadením Gharjánu Berbermi a povstaním Warfallov v Bani Walíde ocitla medzi dvoma frontmi: medzi Cyrenajčanmi z východu a Berbermi, Warfallami a jednotkami Misuráty zo západu. To je asi jediná situácia, v ktorej by mohla bašta Kaddáfího režimu, Sirta, padnúť. Po páde Sirty by si mohli obyvatelia pobrežných miest Zawara a Zawíja, ktoré boli na prelome februára a marca na strane opozície, dovoliť povstať proti oslabenému diktátorovi a otvoriť druhý front na západ od Tripolisu. Tak by sa hlavné mesto Tripolis mohlo ocitnúť v smrteľnom zovretí - zo západu mestá Zawara a Zawíja, z juhu berberské pohorie Nafusa a z východu mesto Misuráta a kmeň Warfallov.

 

Turecko a kľúčové postavenie Warfallov v novej Líbyi

      Turecko sa v poslednom desaťročí za vlády premiéra Erdogana snaží stať najvplyvnejšou mocnosťou na Blízkom Východe. Zatiaľ čo Katar, ktorý sa prostredníctvom svojej televízie al-Džazíra taktiež pokúša hrať určitú mocenskú úlohu, uznal opozičnú Prechodnú národnú radu už 28. marca a európski konkurenti Francúzsko a Taliansko 10. marca resp. 4. apríla, Turci sa do tejto „hry" zapojili oneskorene, až 23. mája. Prišli tak o dôležité pozície v cyrenajskom Benghází na východe Líbye, stelesnené Prechodnou národnou radou. Dá sa preto predpokladať, že hostenie istanbulskej konferencie kmeňa Warfalla, ktorého príslušníci tvoria jeden milión obyvateľov šesťmiliónovej Líbye, nebolo náhodné. Kmeň Warfalla sa môže stať rozhodujúcim článkom budúceho režimu v Líbyi, najmä v mocenskej politike presadzovanej Tureckom. Podobne ako Turci až do konca mája šikovne lavírovali medzi Kaddáfím a opozíciou, aj Warfallovia zatiaľ lavírujú, až sa napokon pripoja na stranu víťaza. Práve to je politika, ktorá vystrelí Turecko v priebehu niekoľkých rokov na sebavedomé veľmocenské výslnie a konečne Turkov oslobodí od potreby pokorne žobrať pri bráne Európskej únie.

 

Problém, keď etnická menšina ovládne štát

      Vráťme sa však k Berberom. USA a ich spojenci viedli leteckú vojnu proti Srbsku v roku 1999 a kosovsko-albánskym jednotkám UCK dovolili oslobodiť Kosovo. Podobne viedli leteckú vojnu proti Talibanu v roku 2001 a spojeným tadžicko-uzbecko-hazarským jednotkám Severnej aliancie dovolili oslobodiť Kábul. O podobnom scenári sa uvažovalo aj v roku 2003 v Iraku, kde mali pri leteckej podpore USA kurdskí pešmergovia a šíitsko-arabskí povstalci oslobodiť Bagdad. Nakoniec však vykonali inváziu Američania a ich spojenci. Vláda tadžickej menšiny nad Kábulom v rokoch 2001-2005 na úkor dovtedy vládnucich Paštúnov, vytesnenie Srbov zo všetkých štruktúr Kosova po roku 1999 i vytvorenie kurdsko-šíitskej vlády v Iraku proti dovtedy vládnucim sunnitským Arabom v rokoch 2003-2005 spôsobili obrovské problémy. Do afgánskeho Kábulu sa prisťahovali desaťisíce Tadžikov z Pandžšíru ktorí Kábul ovládli, do severoirackých miest - turkménskeho Kirkúku a asýrsko-kresťanských Mósulských plání - sa začali masovo sťahovať Kurdi.

 

Hrozba arabskej frustrácie, cyrenajský separatizmus a podpora al-Káide

      Podobnej etnickej výzve môže čeliť aj líbyjské hlavné mesto Tripolis. Bolo by veľkým problémom, ak budú mať na oslobodení Tripolisu hlavný podiel povstalecké jednotky Berberov a Warfallov. Zatiaľ čo väčšina Berberov patrí aj k náboženskej menšine ibadíjskych moslimov (na rozdiel od väčšinových Arabov, ktorí sú najmä sunnitskí moslimovia), Warfallovia sú zase zmiešaného arabsko-berberského pôvodu, aj keď hovoria arabsky. Predstavitelia týchto de-facto menšín si budú nárokovať aj rozhodujúci podiel na ekonomickej a politickej moci novej Líbye. Mohlo by to viesť k odcudzeniu arabských kmeňov z východnej Cyrenajky, ktoré majú rozhodujúci podiel na líbyjskej revolúcii, ale aj k radikálnej nespokojnosti tripolitánskych Arabov, ktorí za vojny najviac trpeli tak takmer trojmesačným obkľúčením (Misuráta), ako aj policajnými raziami pod vládou Kaddáfího (západné pobrežné mestá Tripolis, Zawíja a Zawara). Reálnou hrozbou by sa tak mohol stať cyrenajský separatizmus na východe a výrazná podpora salafistom a džihádistom medzi Arabmi na západe.

 

Nielen Berberi a Warfallovia, ale aj Arabi

      Preto je veľmi dôležité otvoriť aj sverozápadný front v mestách Zawíja a Zawara, aby do Tripolisu vstúpili nielen Berberi a Warfallovia, ale aj jednotky väčšinových Arabov, a získali tak rovnakú legitimitu na porážke Kaddáfího.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?